Ovčiarska sezóna sa podľa tradícií končí na Demetra

Deň svätého Demetera alebo Mitra (26. október) je neodmysliteľne spojený s valaskými hodmi, takzvaným mitrovaním.

Zo salašov sa durili ovečky dolu do doliny a bačovia sa vracali do dedín, aby dostali odmenu za svoju niekoľkomesačnú prácu a nastal čas trochu pokojnejších zimných mesiacov. V sviatočnom odeve prekročili prah kostola, kde ako obetu priniesli oštiepky a syr. No a po vyúčtovaní s majiteľom oviec sa rozprúdila zábava. Tancovalo sa, spievalo, hodovalo.

Tento sviatok začal svoju históriu písať už na prelome 3. a 4. storočia. Svätý Demeter, ktorý bol patrónom mesta Solún, zomrel mučeníckou smrťou počas vtedajšieho prenasledovania kresťanov. V prostredí ortodoxnej cirkvi bol sv. Demeter obzvlášť uctievaný a šíriteľmi jeho kultu boli aj Cyril a Metod, ktorí preklad Biblie do staroslovienčiny ukončili údajne práve 26. októbra, na deň sv. Demetera Solúnskeho.
Posilnenie jeho kultu u nás súvisí aj s valaskou kolonizáciou od 14. storočia, ktorá zapríčinila najväčšiu zmenu v oblasti obhospodarovania pôdy a chovu úžitkových zvierat. Patrónom pastierov sa stal svätý Demeter, u nás mu hovorili aj Mitro. Práve jeho deň bol významným pre pastierov, ktorým končila pracovná sezóna. Studený vietor a prízemné mrazy už nedovoľovali voľné pasenie na podhorských lúkach a gazdovia už mali pre ovečky nachystané teplé maštale. Po dlhom odlúčení sa tak bačovia vrátili späť k rodinám. I v dnešnej dobe, dobe moderných technológií, si táto chvíľa pre chovateľov oviec zachovala jedinečný charakter.

Znalosť bačovania sa odovzdávala z generácie na generáciu, takže v niektorých obciach sa vytvorili tradičné bačovské a valaské rodiny s chýrom, že dobre ovládajú svoje remeslo. Bačovia sa grupovali z vrstiev nemajetných, sociálne nižšie postavených, napriek tomu však bývali váženými osobami v dedinskom spoločenstve. Gazdovia ich mali v úcte, verili, že poznajú choroby oviec a ich liečenie, či už praktickým alebo magickým spôsobom. Do funkcie baču zvolili obvykle najstaršieho a najšikovnejšieho ovčiara.
Dôležitú úlohu zohralo ovládanie výroby dobrého syra a iných výrobkov z mlieka. Bača musel byť šikovný, čistotný a mať vlastnosti ako sú statočnosť, čestnosť a poriadkumilovnosť. Bača ako hlavný pastier zodpovedal za hospodárenie na salaši, najmä za mliečnu produkciu a stav zvereného stáda. Zúčastňoval sa na dojení oviec, vyrábal ovčie syry podľa dohody a každého návštevníka na salaši bol povinný pohostiť žinčicou.