Okrasné bažanty musia mať veľké výbehy
Bažanty sú veľmi dynamické a pohyblivé vtáky a preto k svojmu životu potrebujú dostatočne veľký výbeh.
Ak sa chovajú v malých výbehoch, dôsledkom bude nekvalitný exteriér, zlé vyfarbené a poškodené perie, ako aj určitá narušená psychika jedincov, pretože zvieratá donekonečna chodia bez záujmu po najsvetlejšej strane výbehu, na ktorej hľadajú únikové miesto. Takýto typ ustajnenia rozhodne nemôže tešiť žiadneho chovateľa, pretože chov okrasných bažantov je veľkým hobby.
Môže to byť len núdzové a krátkodobé riešenie, pokiaľ sa v základnom výbehu robia nevyhnutné úpravy. V každom prípade veľkosť výbehu závisí od možností chovateľa a od jeho zootechnického svedomia.
Ak od kŕdlika očakávame reprodukciu, v takom prípade musí byť výbehová plocha primerane veľká, lebo len v takej zabezpečíme sliepočkám pokoj a vhodnú ochranu pred náladovým kohútom, ktorý vo voľnej prírode okrem času toku žije zväčša samotársky, a tu sa musí deliť o priestor so sliepkami, ktoré mu po zvyšok roka „lezú na nervy“. Na väčšom priestore majú sliepočky viac možností uniknúť jeho náladám, ako aj na stavbu hniezd a na vytváranie rôznych prelúk, ktorými si chránia znášku.
Osvedčenou pravdou je, že šetrenie priestoru je vždy na úkor kvality chovaných zvierat a celkového odchovu. Na druhej strane, pohlavia chované oddelene, nespĺňajú pre chovateľa základy estetičnosti.
V čase toku si kohút vyhliadne a obsadí určitý priestor – tokanište, ktoré pred inými konkurentmi veľmi srdnato bráni a v jeho blízkosti nestrpí žiadneho soka, zatiaľ čo sliepky sa môžu voľne pohybovať po celom areáli. Na tokaništi si ich kohút volaním láka k sebe, a keď je sliepka biologicky pripravená k pojímaniu, neodolá jeho pozvaniu. Na jedného kohúta zvyčajne počítame 3 až 5 sliepok, len u bažanta kráľovského ich môže byť až osem.
Ak na samca pripadá menej nosníc ako je odporúčané, kohút sa neuspokojí s takým malým záujmom o svoje služby, a začne si sám vyhľadávať sliepky, na ktorých svoje dielo dokoná, aj keď nosnica o takéto „harašenie“ nemá záujem. Preto najmä v malých voliérach, kde je sliepka vystavená stálym útokom kohúta, dochádza k úrazu a niekedy až k úhynu sliepky. Nie je správne, keď za tieto skutky viníme kohúta, lebo on sa chová tak, ako mu diktuje pud, ale zásadne je chyba v zootechnike chovu.
Podľa veľkosti výbehu v ňom môžeme chovať jeden alebo viac kmeňov bažantov z jedného druhu. Pri vysadení dvoch, alebo viacerých odlišných plemien treba dbať o to, aby boli navzájom znášanlivé, a čo najmenej fylogeneticky príbuzné, aby medzi nimi nedochádzalo k vzájomnému kríženiu.
Ako príklad možno uviesť súžitie medzi kŕdľami bažanta zlatého a diamantového, ktorí si aj v menšej voliére žijú vo vzájomnej zhode, sú k sebe tolerantní a vzájomne pôsobia veľmi dekoratívne.
Keď máme kŕdlik len s ozdobným zameraním, napríklad v pomere 1 : 1, alebo 1 : 2, tak v čase toku musíme voliť tzv. dosadzovací spôsob chovu, ktorý spočíva v tom, že kohúta chováme oddelene od sliepočky, a k nej ho púšťame len obdeň, a aj to na krátky čas pod dozorom chovateľa. Navyše kohút v neznámom prostredí si nie je taký istý, a jeho útočný pud je potlačený.
