Máte agresívne alebo vystresované sliepky?

Kým si zaobstaráte sliepky, treba zobrať do úvahy podmienky, ktoré im môžete poskytnúť.

Sú to najmä zodpovedajúce priestory a dostatok vhodného krmiva, potrebné sú i určité finančné investície do chovu. Zvieratám treba denne venovať určitý čas – dopĺňať krmivo, meniť vodu a čistiť kurín i kontrolovať zdravotný stav.
Dobré je vopred sa spýtať aj na názor najbližších susedov alebo aj na obecnom úrade, aby ste predišli neskorším nepríjemnostiam. Na dedinu zvieratá patria, ale chov by nemal nikoho nadmerne obťažovať, napr. prehnanou koncentráciou zvierat. Niekto si kúpil dom na vidieku práve pre pokoj a a rušiť ho môže i kohútie kikiríkanie.

Správanie sliepok

Sliepky rýchle reagujú na všetko, čo je im podozrivé – plašia sa, bezhlavo unikajú a hľadajú úkryt.
Plemená sa odlišujú temperamentom – niektoré sú veľmi energické, väčšina krajových plemien má zachované ochranné pudy. Iné plemená sú pokojné a tvárne (napr. ťažké plemená), ďalšie sú agresívne (napr. kohúty bojovníc k sebe navzájom).
Správanie sliepok ovplyvňuje i sám chovateľ. Základnou zásadou je, že k zvieratám sa pristupuje pokojne. Rozrušené zvieratá sa horšie chytajú, môže tiež dôjsť k poraneniam. Chytáme ich šetrne za trup, nielen za beháky, krídla, chvost alebo dokonca za krk. Pomôckou pri chytaní môže byť prenosný skladací plot (zábrana) alebo háčik na tyči dlhej 2 – 2,5 metra, ktorým hydinu chytíme za behák.
Zvieratá, pri ktorých to hmotnosť dovoľuje, držíme na dlani tak, že hlava smeruje smerom k paži, prsná kosť spočíva na dlani a prstami dlane držíme beháky, prípadne i krídla. Pri manipulácii treba dať pozor, aby nedošlo k zraneniu zvierat a ani osoby, ktorá s nimi manipuluje.
Keď sa k zvieratám pristupuje s nervozitou, unáhlene, robia sa prudké pohyby, sliepky sa budú plašiť a reagovať podobne.
Ak sa chová pohromade viac plemien, správanie od seba doslova „odkukajú“. Príkladom môžu byť kurčatá plymutiek, ktoré sú pokojné, ale pri spoločnom odchove s českými sliepkami pri každom otvorení odchovne „miznú“ pod kŕmidlá.
Zvieratá z kŕdľa chovaného vo veľkom priestore, ktoré s človekom prídu do styku len minimálne, je problém chytiť, nieto ešte umiestniť vo výstavnej klietke.
Nosnice, ktoré si nezvyknú na kurín, hradujú vysoko na stromoch. Riešením je kŕmenie v kuríne a zavieranie na noc. Aj u temperamentných plemien nie je s ich „divosťou“ problém, pokiaľ si odmala zvykajú na prítomnosť chovateľa. I tieto plemená sa dajú skrotiť.

Stres

Stres ovplyvňuje rast, zdravie i úžitkovosť zvierat. Kury žijú v kŕdľoch, nie je preto vhodné držať len jedno zviera.
Stres môže spôsobiť akákoľvek zmena situácie v chove, napr. pridanie nového zvieraťa, zmena prostredia, teploty, svetelného režimu, zmena kŕmnej dávky, nedostatok vody či prítomnosť parazitov.
Stres môže zvieratám spôsobiť i chovateľ svojim prístupom. Podľa toho, ako sa k zvieratám správa. Vhodné je pokojné, rozvážne zaobchádzanie. Jednotlivé zvieratá reagujú na zmeny rôzne intenzívne. „Ostrejšie“ budú vždy reakcie živých, temperamentných plemien. I tie sa ale dajú „skrotiť“, resp. zvyknú si na prítomnosť chovateľa.
Osvedčila sa i rada – nechať v kuríne pustené rádio. Stres sa dá ovplyvniť i pridaním aditív, napríklad vitamínu C.
Kohúty i sliepky sa „bijú“ hlavne kvôli určeniu hierarchie v kŕdli. Pri spoločnom odchove kohútikov nie je s potýčkami problém, ten ale nastane, pokiaľ sa do kŕdľa dostane akékoľvek cudzie zviera.
Kohútiky a sliepočky je vhodné odchovávať oddelene – mladé kohútiky obťažujú sliepočky a tie potom majú strach ísť i ku kŕmidlám. K boju môže dochádzať aj po dočasnom odobraní zvieraťa z kŕdľa a tiež najmä v uzavretých obmedzených priestoroch.
Odporúča sa zmeny v kŕdli robiť večer, keď už sú sliepky na hradách. Ráno ich potom z kurína vypúšťame spoločne. Pre nastavenie novej hierarchie sú menšie roztržky v kŕdli nevyhnutné. K tvrdším bojom dochádza medzi temperamentnými plemenami. Pomôcť môže napr. šikmé umiestnenie hradov v kuríne.

Agresivita

Agresivita závisí od plemena, najmä línie, ale aj od samotného jedinca. Agresivitu ovplyvňujú i podmienky chovu. Dôvodom môže byť i to, že kohút je v kŕdli jediný.
Podľa niektorých štúdií sa zvieratá vychované človekom správajú tak, že ho považujú za príslušníka svojho rodu. Útokom možno predísť napr. odpútaním pozornosti na zrno, nevhodné je utekať, samozrejme podľa situácie.
Niektorým kohútom stačí dať „príručku“, ukázať im, „kto je na dvore pánom“. Inde pomáha mať tri a viac kohútov v jednom kŕdli. Niektoré kohúty útočia len vtedy, ak cítia ohrozenie kŕdľa. Zvlášť ak máme malé deti, je na zváženie, či taký útočník neskončí v kuchyni.
Agresivita je dedičná. Agresivita voči jedincom vlastného druhu je typická najmä pre jedince bojových plemien. Odporúčajú sa minimálne zásahy do chovného kŕdľa. Kohúty treba spravidla chovať oddelene.