Ktoré sliepky znášajú zimu najlepšie?

Zima býva v mnohých chovoch problémovým obdobím. Sliepky často neznášajú vajcia a mávajú zdravotné ťažkosti.

Mráz, ak nie je príliš tuhý, sliepkam až tak nevadí. Ak sú však sústavne vystavené chladu a k tomu navyše aj vlhku a prievanu, prejaví sa to na ich zdraví i úžitkovosti.
Podľa podmienok, ktoré máme, treba vyberať aj sliepky do chovu. Do úvahy treba brať ako klimatické podmienky oblasti, tak aj možnosti kurína. Tuhé zimy dobre znášajú šumavanky, české sliepky, rýnske sliepky či sasexky. Do chladnejších oblastí sú určené oravky i orpingtonky. Tiež hodvábničky si s chladom poradia veľmi dobre.

Zimu zle znášajú hamburčanky; vlaškám, minorkám, leghornkám i ďalším plemenám s veľkými hrebeňmi hrozí omŕzanie hrebeňov. Chúlostivá je väčšina bojových a pôvodných zakrpatených plemien.
Stáva sa, že aj odolné plemená majú problém s chladom. Ak kupujete zvieratá na výstavách alebo u chovateľov práve v zimných mesiacoch, je dobré si overiť, z akých podmienok pochádzajú – zistiť aspoň klimatické pomery pôvodnej oblasti, a ak je to možné tak aj to, v akých podmienkach ich mal pôvodný majiteľ. Zvieratá premiestnené z teplejších oblastí do nezatepleného kurína niekde v horách, presun zrejme neprečkajú bez ťažkostí.

Znáška v zime

Znáška v zimných mesiacoch je ovplyvnená aj plemennou príslušnosťou. Pri väčšine plemien podporíme zimnú znášku vytvorením vhodných podmienok.
Pri zdrobnených holokrčkách či šumavankách nie je problém nasadiť prvé vajce do liahne v januári alebo vo februári, ale napríklad pri zdrobnených vyandotkách bielych a zdrobnených paduánkach chovaných v rovnakých podmienkach môžu prísť prvé kuriatka až koncom apríla.
Tiež nemusí byť pravda, že sliepky v zime znižujú znášku. Záleží na plemene, ale pri vytvorení vhodných podmienok je znáška napríklad zdrobnených šumavaniek v zime vyššia než v horúcich letných mesiacoch.
Vplyv má i to, či sliepky začali znášať pred zimou. V neskorých odchovoch, kde pohlavné dospievanie začína až neskoro na jeseň alebo v zime, môžu sliepky začať znášať neskôr; začiatok znášky ovplyvňuje skracujúci sa deň a znižujúca sa teplota.
Sliepky, ktoré začali znášať pred zimou, nesú spravidla za dobrých podmienok i v zime. Podstatné je, aké je vhodné chovateľské zariadenie, ktoré zaistí ochranu pred zimou, vlhkom a prievanom, ako aj dostatok svetla i zdroja kvalitných krmív.
Perličky, morky a vodná hydina znášajú zimu pomerne dobre, spravidla znesú teploty do –10 °C. Prostredie ale nesmie byť vlhké, problémy spôsobuje tiež prievan.

Proti vlhku

Chovateľské zariadenie má chovanú hydinu hlavne chrániť, a to ako pred nepriazňou počasia, tak pred prípadnými predátormi. Ideálne by teplota nemala v zime klesať pod 12 °C.
Aj pri plemenách, ktoré zimu znášajú relatívne dobre, sa v zime v nezateplenom kuríne zníži znáška. Určite by teplota nemala klesnúť k nule, hrozí potom i namrznutie a znehodnotenie vajec.
Veľmi dôležité je hygienické prostredie. Podstatná je ochrana proti vlhku, dostatočná vetrateľnosť a prísun čerstvého vzduchu i v zimných mesiacoch. Relatívna vlhkosť by mala byť 50 – 70 %.
Hlavne v zime, kedy sa obmedzene alebo niekedy vôbec nedajú použiť výbehy, platí, že veľkosť kurína musí odpovedať počtu sliepok a ich hmotnosti. V uzavretom kuríne môže nedodržanie priestoru spôsobiť problémy. Orientačne sa na jeden m2 počíta s 3 – 4 sliepkami; pri zdrobnenej hydine so 7 – 8 sliepkami.