Ktoré plemená hydiny sú vhodné na výkrm?
Kohútiky vyradené z ďalšieho chovu môžeme vykŕmiť. Stále viac chovateľov sa pýta na to, ktoré plemená je vhodné vykrmovať, a tiež aj na výkrm brojlerov.
Kohútov môžeme k výkrmu vybrať hneď po vyliahnutí v čistokrvných chovoch (sexovanie), ale častejšie vykrmujeme zvieratá s neodpovedajúcimi exteriérovými znakmi, ktoré od ostatných oddeľujeme neskôr.
Priebeh výkrmu a kvalita získaného mäsa závisí najmä od genotypu a vlastností vykrmovaných zvierat, ale tiež od podmienok prostredia a ich výživy. Zloženie a vlastnosti mäsa sú rozdielne pri jednotlivých druhoch hydiny, ale i pri rôznych plemenách.
Dôležitá je najmä ranosť – ako schopnosť dosiahnuť čo najrýchlejšie jatočnú zrelosť.
Pokiaľ chceme chovať kurčatá iba pre výkrm, musíme pamätať na to, že čím je čas potrebný k dosiahnutiu jatočnej zrelosti kratší, tým je menšia spotreba krmiva na kilogram prírastku. Výber plemena k výkrmu ovplyvňuje i farba kože a peria, rôzne sú aj vlastnosti svaloviny, napr. dĺžka svalových vlákien, krehkosť či chuť. Nie všetky plemená sú pre výkrm rovnako vhodné.
Ľahké plemená
Pri väčšine ľahkých nosných plemien sú kohútiky k výkrmu nevhodné, pretože pomaly osvalujú a ich svalovina nie je príliš vyvinutá. Uvádza sa, že kohútiky leghorniek a vlašiek sa vykrmovali do živej hmotnosti 1,2 kg počas 12 – 14 týždňov. Spotreba krmiva na 1 kg prírastku bola vysoká, vykŕmené kurčatá boli málo osvalené, nohaté a nie príliš s lákavým vzhľadom.
Pri väčšine ľahkých nosných plemien sa už od 5. až 6. týždňa veku prejavuje účinok pohlavných hormónov, ktoré spomaľujú rast. Niektoré ľahké plemená sa pre mäso použiť dajú, napr. kohútiky českých sliepok sú jatočne zrelé v 8 až 10 týždňoch. Majú biele šťavnaté mäso s dlhšími svalovými vláknami jemnej chuti, najmä mäso zo stehien má nádych „divočiny“. Farba kože českých sliepok je biela. Pre mäso boli pôvodne šľachtené i niektoré ďalšie plemená, napr. staroštajerská.
Stredne ťažké a ťažké plemená
Dobre využiteľné pre výkrm sú stredne ťažké plemená, ktorých úžitkové zameranie sú mäso a vajcia. Dobrú rastovú schopnosť preukazujú hempšírky, biele plymutky a sasexky. Drážďanky sú rýchle rastúce plemeno s chutným mäsom.
Faverolky majú bielu kožu, veľmi jemné mäso a dobre sa vykrmujú. Šumavanky vynikajú rýchlym rastom, dobrou zmäsilosťou a rýchlym operovaním. Barneveldky sú odolné a rýchle rastú, kohútiky operujú pomalšie než sliepočky.
Rodajlendky a plymutky žíhané operujú pomalšie, vykŕmené zvieratá zabité s „píšťalami“ vyzerajú nevábne, so zabíjaním je vhodné počkať, až sa doperia.
Wyandotky majú dobrú chuť mäsa, svalové vlákna sú kratšie a ich mäso je šťavnaté a mäkké. Pokiaľ by ste ich chceli chovať iba pre mäso, musíte počítať s nižšou oplodnenosťou, ktorú spôsobuje typický lýrovitý tvar tela s krátkym chrbtom.
Amroksky oproti plymutkám rýchlejšie operujú i rastú. Ťažké plemená ako sú kočinky, brahmanky a orpingtonky, majú nízku znášku i oplodnenosť, horšiu liahnivosť, pomalší rast a vyššiu spotrebu krmiva.
Indické bojovnice a bojové plemená všeobecne sa vyznačujú širokou hruďou, výborným osvalením pŕs, stehien a holení. Dospievajú neskôr, je u nich nižšia znáška a tým i menší počet potomkov. Podieľajú sa na tvorbe mäsových hybridov.
