Králičí hop: zábava i šport

Takzvaný králičí hop (skákanie cez prekážky) je športová disciplína pre králiky. Súťažiť sa dá v štyroch disciplínach: rovinka, parkúr, skok do diaľky a skok do výšky.

Sú to netradičné preteky králikov, ktoré skáču cez prekážky. Nejde pritom len o nejaký „pseudošport“, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pre samotného králika je takáto aktivita viac než prospešná – nie je totiž nútený väčšinu života tráviť zatvorený v klietke, kde pomaly priberá, čím sa mu značne skracuje život.
Naopak, králiky ktoré majú pohyb a aktívne trénujú, sa vo výbornej kondícii dožívajú nepomerne vyššieho veku. Vidieť to možno najmä na veku králikov prihlasovaných do zahraničných súťaží – sedemročný králik predstavuje zviera vo výbornej kondícii so šancou na víťazstvo.
Táto voľno-časová aktivita vznikla cca pred 30 rokmi vo Švédsku, Fínsku, Nórsku a Dánsku a postupne sa rozšírila do Holandska a Nemecka. V Škandinávii ide už o uznávanú súťažnú disciplínu s prísnymi pravidlami, kde vyhráva ten králik, ktorý skočí najďalej či najvyššie. S ukážkami králičieho hopu sa už pár rokov môžu stretať i návštevníci našich chovateľských výstav, kde skákanie s králikmi býva v rámci propagácie zaradené do sprievodného programu. Ide o veľmi zaujímavé a netradičné predstavenie.

Ako začať so skákaním?

Temperament rôznych plemien a jednotlivcov je značne rozdielny, ale väčšina králikov miluje voľný pohyb. K tejto aktivite nie je potrebný králik určitého plemena, môže ísť pokojne o krížence, taktiež na veľkosti a pohlaví nezáleží.
Ako výborní skokani sa osvedčili dokonca zakrslé plemená, a napodiv nielen klasické, ale najmä barany. Nejde teda o vzhľad, dôraz sa kladie na vlohy, stavbu kostry králika a jeho fyzické i psychické schopnosti.
Výber správneho králička pre šport nie je vôbec jednoduchý, netreba ho podceňovať. Kým sa rozhodnete pre určitého králika, treba si zistiť viac o jeho rodičoch. Zaujímať by vás mal okrem úspechov tiež zdravotný stav. Významnú úlohu zohráva aj výber zodpovedného chovateľa.
Králiček by mal byť aktívny a zvedavý, bez príznaku ochorenia. Samozrejme, lepšie sa začína s mladším králikom, než so starším a pribratejším, kde je nádej na úspech minimálna. Prvým predpokladom je pohyb králika vo výbehu, kde môže začať skákať sám od seba cez nízke prekážky zhotovené z dosák.
Králika je vhodné zvykať na vôdzku s náprsným popruhom. Ide najmä o to, aby nám na voľnom priestranstve neodbehol. Vôdzka inak neslúži k výcviku na skákanie. Zásadne ňou nemôžeme ťahať a pri skákaní musí byť neustále voľná, pretože ak sa napne, králik sa zastaví.

Tréning zábavou

Začína sa s nízkou, jednoduchou plnou prekážkou a králika pred ňu predstavíme. Môžeme ho nad ňu niekoľkokrát dvihnúť, často však stačí jemné postrčenie a králik prekážku preskočí. Je vhodné ho za to pochváliť, ale s odmenami to nepreháňame.
Dôležitá je dôslednosť. Keď sa pred králikom objaví prekážka, mal by ju preskočiť, nie obísť či podliezť, tiež by mal držať smer a ísť stále vpred.
Pri vlastnom skákaní je králik na vôdzke a majiteľ ide vždy ľahko pred ním tak, aby o vôdzke ani nevedel. Pokiaľ by sa človek oneskoril a vôdzka sa napla, prípadne strhla zviera späť, môže to králika od ďalšieho skákania odradiť.
Tréning má byť pre králika a jeho majiteľa zábavou, a nemal by byť príliš dlhý. Zásadne sa vždy prihliada k momentálnemu počasiu a kondícii zvieraťa.

Trpezlivý človek sa môže k úspešnému skákaniu so svojim králikom prepracovať za tri mesiace. Prekážky pre králiky by mali mať šírku 60 až 70 cm; obvykle sa začína s výškou 6 až 10 cm. Pokiaľ ju králik bez problémov preskočí, prekážku postupne zvyšujeme na 25, 35, 40 až 50 centimetrov, čo je už stanovená horná hranica. Prekážky sa stavajú na vzdialenosť okolo dvoch metrov.