K jeseni patria aj husacie hody...

Husi spolu s kačkami boli voľakedy ozdobou vodných plôch, patrili k životu vidieckych domácností, pričom dokonale spásali trávnaté plochy okolo dediny.

Kým naši predkovia si husi i kačky skutočne vážili a ich počet sa u nás rátal na stotisíce, dnes je to omnoho menej. A nie preto, že by nám husacina či kačacina prestala chutiť. Ročne musíme doviezť vyše 90 percent našej spotreby tohto druhu mäsa, napriek tomu, že patríme medzi krajiny s najľudnatejším vidiekom a vysokou nezamestnanosťou.

Chov husí k je pritom menej náročný ako chov hrabavej hydiny. Húsatká sú už prvý deň po vyliahnutí odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia, aj vďaka včasnému opereniu a väčším zásobám vnútorného tuku. Kým kuriatka sú citlivé na teplotu takmer dva mesiace, mladé húsky majú vyvinutú termoreguláciu už po troch týždňoch a odvtedy im netreba umelo regulovať vonkajšiu teplotu.
Výber druhu a plemena závisí od zámeru chovu a podmienok. Obe slovenské plemená - slovenská biela hus a suchovská hus - patria medzi stredne ťažké plemená a poskytujú kvalitné mäso a perie. Sú schopné vysedieť a vyviesť potomstvo, pretože majú zachovaný pud kvokavosti a dajú sa dokrmovať aj na pečienku. S týmto cieľom sa však prednostne chovajú najmä sivé ťažké francúzske landenské husi. Z francúzskeho kríženia pochádza aj husokačka, ktorá je nenáročná na chov, menej háklivá, jej mäso má chuť husaciny, pričom býva menej mastné. Husokačka však už nevie sedieť na vajíčkach, tento inštinkt stratila podobne ako všetky veľkochovné plemená, a tak ich musí chovateľ liahnuť sám v umelých podmienkach.
 

Nie je hus ako hus
Od správneho spôsobu chovu závisí kvalita mäsa, tuku a peria chovaných husí. Podstatný rozdiel je aj v chuti husaciny, ktorá pochádza z gazdovského dvora alebo zo supermarketu. Nuž a v neposlednom rade zohráva úlohu i spôsob prípravy.
U nás rozlišujeme tri spôsoby výkrmu husí. Pri brojlerovom výkrme sa husi kŕmia asi 10 týždňov do hmotnosti okolo 4 kg, keď nastáva obdobie prvej zrelosti peria a mladá húska má relatívne väčší podiel kostí a mäsa. U nás sa uprednostňujú husi mastnejšie, a tak sa chovajú ešte ďalších 6 až 7 týždňov, keď už získajú súvislú podkožnú vrstvu tuku. Ak sa husi chovajú na pečienku, pred núteným výkrmom sa zvieratám podáva každý deň veľké množstvo zeleného krmiva, aby sa tráviaca sústava husi zväčšila a vedela prijať veľké množstvo potravy. Počas 2- až 3-týždňového dokrmu sa im 2- až 3-krát denne podáva namočená kukurica priamo do hrtana, pričom každá hus skonzumuje počas tohto obdobia toľko kukurice, koľko bude sama vážiť na konci štopania. Vykastrované gunáre dosahujú po umelom výkrme hmotnosť aj viac ako 10 kg.

Kým sa vyliahnu
Slovenská hus začína v polovici februára (každý druhý deň) znášať biele vajcia, ktorých hmotnosť závisí od veku husi. Vajcia sa každý deň zbierajú a ukladajú naležato do tmavej chladnej miestnosti a každý deň sa obracajú. Po mesiaci znášania hus zvyčajne po znesení predposledného vajca zasadne na hniezdo a spustí perie. Vtedy sa pod ňu podložia dovtedy znesené vajcia - vždy nepárny počet, lebo sa ľahšie docieli požadovaný tvar elipsy.
V období hniezdenia sa hus kŕmi takými krmivami, ktoré nevyvolávajú zvýšenú tvorbu trusu, napr. zmesou ovsa a jačmeňa. Po celý čas hniezdenia by mala mať hus prístup k vode, alebo sa vajcia musia pravidelne zvlhčovať, najmä v poslednom týždni pred liahnutím. Húsatá sa začínajú kľuvať na 28. deň po nasadnutí husi a liahnu sa o dva dni neskôr. Už na druhý deň po vyliahnutí začínajú húsatá opúšťať hniezdo v sprievode husi, ktorá ich starostlivo vodí a bráni. Kým sú húsatká malé, svoju ochrannú rodičovskú úlohu si dobre plní i gunár, ktorý vtedy býva k cudzím osobám mimoriadne agresívny.