Hodnotenie domáceho šľachtenia hydiny
V tomto období môžeme vyhodnotiť úspešnosť chovného kŕdľa zostaveného v minulom roku, najmä čo sa týka výberu nosníc a pôsobenia plemenníka.
Mohli nastať tri typické alternatívy:
- Úžitkovosť potomstva ostala zhruba rovnaká ako predminulý rok. Čiže v šľachtení sa nepokročilo, zachovali sa dosahované vlastnosti rodičov. Aj to je v nejednom prípade úspech.
- V prípade, že potomstvo malo lepšie úžitkové alebo exteriérové parametre ako rodičia, môžeme sa tešiť z úspechu domáceho šľachtenia.
- Pokiaľ sme evidovali nižšiu úžitkovosť, vybrané jedince v základnom kŕdli na seba nevhodne geneticky nadviazali a ich potomstvo sa nemalo zaraďovať do chovu. Tu sa treba zamyslieť nad tým, akých chýb sme sa dopustili a v tomto roku sa ich treba snažiť vyvarovať. Pri výskyte tejto alternatívy sa musíme rozhodnúť, či chceme vylepšovať v kŕdli exteriér, alebo zvyšovať úžitkovosť. Podľa toho si treba stanoviť priority chovného cieľa. Rozhodne sa nedá ísť obidvoma smermi, lebo sa dožijeme viacerých sklamaní a žiadaný výsledok nebude úmerný našej námahe.
Kontrola dedičnosti
V šľachtiteľskej práci si musíme uvedomiť, že vyhovujúci exteriér je súhrnom vonkajších znakov, ktoré väčšinou môžeme ovplyvniť cieľavedomou zootechnikou chovu. Preto v mnohých chovoch, ale aj na výstavách vidíme skôr nádherné, priam vzorníkové exteriérové jedince, ale s ich úžitkovosťou je to horšie, lebo tá sa formuje ťažšie.
V tomto prípade treba pracovať s genetikou jedinca a vonkajšie podmienky ju môžu rozvinúť alebo utlmiť. Napríklad kŕdlik, ktorý pozostáva z 10 sliepok a jedného kohúta, tradične označíme ako kmeň a v ňom môžeme experimentovať. Predpokladom ostáva, že všetky nosnice pochádzali od exteriérovo vyhovujúcich rodičov a boli vybrané po vysokoúžitkových predkoch. Preto pred tohtoročným zaradením dcér do kŕdľa sme akisto sledovali ich schopnosti, hlavne ako dokážu syntetizovať kladné vlastnosti rodičov a uplatňovať i zhodnocovať ich v priebehu doterajšieho života. Čiže robili sme a využívali metódy kontroly dedičnosti.
Dlhodobý chovný cieľ
Ak hovoríme o úzkej kontrole dedičnosti, respektíve ju vykonávame, tak sa v nej porovnávajú sledované výsledky v rovine matka – dcéra, otec – syn. Pri rozšírenej kontrole dedičnosti sa porovnáva úžitkovosť dcéry s matkou otca, t. j. v báze vnučka – stará mama a obdobne je to aj pri samcoch.
K preukazným výsledkom sa dá dopracovať len na základe presnej evidencie a za predpokladu, že je stanovený dlhodobý chovný cieľ. V tomto smere drobnochovateľ pracuje viac-menej len na základe chovateľského inštinktu a svojej predvídavosti. Vo veľkovýrobných podmienkach a v šľachtiteľských staniciach sa k zostavovaniu kmeňov, línii a rodov využíva výpočtová technika a génové inžinierstvo. Podobne je to aj pri šľachtení holubov a králikov.
V zootechnickej praxi sa pod úžitkovosťou nerozumie len znáška alebo tvorba mäsovej hmoty, ale v určitom smere u niektorých plemien, hlavne okrasných, aj špeciálna stavba peria, srsti, jeho farebný odtieň, prípadne farebná kresba.