Chutná siláž pre hydinu I.

V zimnom období je siláž vhodnou náhradou zeleného kŕmenia a sliepky, kačice, husi i pižmovky si na ňu rýchle zvyknú.

V zimnom období je siláž vhodnou náhradou zeleného kŕmenia a sliepky, kačice, husi i pižmovky si na ňu rýchle zvyknú. Ako siláž vzniká? Aké krmivá sú vhodné? Ako pripraviť rastliny na silážovanie?

Ako siláž vzniká? Podobne ako kyslá kapusta - bez prístupu vzduchu, pôsobením mliečneho kvasenia cukrov obsiahnutých v silážovanej hmote. Hmota sa uchováva v kyslom anaeróbnom prostredí. Ide o biochemický dej, kedy baktérie mliečneho kvasenia produkujú z voľne dostupných, vo vode rozpustných cukrov kyselinu mliečnu, oxid uhličitý a vodu. Niektoré baktérie vytvárajú tiež ďalšie kyseliny, napr. mravčiu či octovú. Kyselina mliečna znižuje pH hmoty - zvyšuje kyslosť a vytvára prostredie nevhodné pre množenie nežiaducich baktérií, kvasiniek a plesní. Je dôležité, aby dostatočne nízke pH bolo dosiahnuté čo najskôr.

Aké krmivá sú vhodné? Všeobecne platí, že plodiny s vysokým obsahom cukru, napr. kukurica alebo zemiaky sú dobre silážovateľné; krmivá bohaté na bielkoviny (napr. lucerna a strukoviny) sa silážujú horšie. Dôležitý je obsah cukru, z ktorého „žijú“ mikroorganizmy produkujúce kyselinu mliečnu, ktorá siláž konzervuje. Súčasťou siláže preto musí byť i sacharidové krmivo, napr. kukurica alebo parené zemiaky. Použiť sa dá i odpad pri výrobe piva (mláto, sladový kvet). Schopnosť krmiva fermentovať (kvasiť) s nízkymi stratami hmotnosti, kvality a živín sa označuje ako silážovateľnosť. Vplyv má tiež obsah vody, resp. sušiny, a hodnota pH.
Plodiny možno rozdeliť na ľahko silážovateľné - zemiaky, cukrová repa, kukurica, slnečnica, pšenica, jačmeň, cirok, ale tiež hľuzy i nadzemná časť topinambur, na stredne silážovateľné - trávy, kŕmna kapusta, ďatelina, hrach, bôb, peluška, ale tiež špenát či mrkva a na ťažko silážovateľné - lucerna, ľadenec, mokraďové rastliny. Rastliny treba zberať v odpovedajúcej zrelosti, mali by byť zdravé, nezaburinené a čisté. Neskorý zber spravidla znamená vyšší obsah vlákniny, ktorú väčšina druhov hydiny nevyužije.

Príprava rastlín: Rastliny pre silážovanie treba pripraviť tak, aby ich bolo možné čo najlepšie natlačiť do pripravených nádob a vytesniť vzduch. Krmivo sa nechá mierne zavädnúť, nareže alebo naseká sa na kúsky s dĺžkou 10 - 20 mm. Krmivo s väčším obsahom sušiny treba spracovať na drobnejšie kúsky. Repa alebo zemiaky sa rozdrvia či nastrúhajú. Pre hydinu je vhodnejšia siláž z varených zemiakov, ktorú potom stačí nechať len trochu vychladnúť a roztlačiť. Materiál nesmie byť zaparený, znečistený, nesmie obsahovať zeminu či dokonca trus.
Pre zlepšenie kvality siláže, urýchlenie zretia i predĺženie trvanlivosti sa pri silážovaní používajú špeciálne prípravky. Tie možno rozdeliť na biologické, biologicko-chemické a chemické. Používajú sa pri krmivách stredne a ťažšie silážovateľných, aby urýchlili kvasný proces a potlačili rozvoj nežiaducich plesní a kvasiniek. Pri ľahko silážovateľných krmivách ich nie je potrebné používať.