Chováme okrasné vodné vtáky

Svet okrasného vodného vtáctva je rozmanitý a krásny. Chovať možno rôzne druhy labutí, kačíc a kačičiek, husí, húsiek, kazariek, volaviek a ďalšie operené exotické krásavice.

Ich chov závisí najmä od rozhodnutia, aké druhy chceme chovať. Kačice majú veľké nároky na vodu (na vode sa i pária), husi potrebujú zas väčší priestor na pastvu a na vode toľko nelipnú. Labute sa radi pasú, ale zároveň potrebujú priestornú vodnú hladinu.

Búdky a hniezda
Založenie vodnej nádrže sa odvíja od druhu a počtu vtákov, ktoré chceme chovať. Najvhodnejší je rybník s množstvom malých ostrovčekov, rákosím a vodnými rastlinami. Na hniezdenie vyhovujú drevené búdky (podľa veľkosti jednotlivých druhov vtákov), ktoré umiestnime na ostrovčeky alebo pri brehoch.
Pre druhy, ktoré hniezdia v dutinách stromov, je dobré pripraviť rôzne búdky na vyvýšené miesta pri vode už na jeseň, aby si na nich vtáky zvykli. Búdky môžu byť vyrobené z dostatočne veľkých dutých kmeňov alebo z dosiek. Ako prístup k vstupnému otvoru poslúži silná vetva alebo doštička; vstupný otvor musí smerovať k vodnej hladine.
Kazarky väčšinou hniezdia v norách a husi v kotlinkách. Aj tie chovateľ pripravuje umelo, z betónových či kameninových rúr, z drevených súdkov alebo rákosia. Búdky by mali byť dlhé 70 cm, vysoké a široké 40 cm; otvor má mať priemer cca 15 cm. V búdke oddelíme časť na hniezdo, ktoré vystelieme starou trávou, pilinami, lístím, machom či rašelinou, ktorá udržuje vlhko a vytvára tak lepšie podmienky pre dobré liahnutie vajec. Kŕmne miesta na brehoch chránime strieškou.
Vzácne alebo malé druhy chováme vo voliérach s bazénom. Tropické teplomilné druhy umiestňujeme na zimné obdobie do vyhrievaných ubikácií. Druhy z chladnejších oblastí ponechávame vo voľnom výbehu aj počas zimy, avšak aspoň časť hladiny treba udržiavať bez ľadu.

Kačice
Z plávajúcich kačíc sa u nás najčastejšie chová kačica divá, severoamerická kačička karolínska, kačička mandarínska z východnej Ázie a kačička hrivnatá z Austrálie. Z potápajúcich sa kačíc sa stretávame s chochlačkou vrkočatou, hlaholkou severskou, kajkou morskou či hrdzavkou potápavou.
Kačička obojková (karolínska) žije spoločensky v malých kŕdľoch, živí sa vodnými rastlinami, semenami a hmyzom. Najčastejšie hniezdi v stromových dutinách, na zemi len zriedka. Samica zahrieva znášku, ktorá obsahuje 6 až 15 vajec, asi 29 dní. Nápadná kačička mandarínska znáša 8 až 15 vajíčok, na ktorých sedí v dutine stromu asi 30 dní. Káčatká sú od prvého dna veľmi pohyblivé a zdržiavajú sa so samicou pri vode. Tá sa o nich stará prvé dva mesiace.

Kačičky
Chov kačičiek nie je náročný a zvládne ho aj začínajúci chovateľ. Treba im však zabezpečiť vodnú plochu s veľkosťou minimálne 2 m2 a 6 m2 trávnatého výbehu na jeden pár. Prístup k vode je dôležitý aj v zimných mesiacoch. Potrava je rovnaká ako pri všetkých okrasných kačkách - tvoria ju obilniny (najmä pšenica), špeciálne zmesky pre kačky, vodné rastliny a drobné vodné živočíchy (slimáky, hmyz). Pokiaľ chováte malá káčatá oddelene, dôležité je naučiť ich prijímať potravu. Keď sa začnú samé kŕmiť, máte vyhrané. Najlacnejšie krmivo plné živín je žaburinka - rastlina plávajúca alebo vznášajúca sa na vodnej hladine. Ľahko ju nalovíte na rybníčku; sušením si môžete pripraviť i zásobu na zimu. Použiť možno aj akékoľvek vodné rastliny a skúsiť môžete i krmivo pre bylinožravé rybičky.

Husi
Z husí v zajatí sa najčastejšie odchováva hus divá, hus malá, hus indická a hus snežná. Na jar začínajú hniezdiť na vyvýšených miestach. Mohutné hniezda stavajú samice s rôzneho tŕstia, konárikov a stebiel tráv; vnútro hniezda si vystelú lístím a páperím. Stavebný materiál prináša z okolia samec. Samica kladie 4 až 9 špinavobielych vajec, a sedí na nich 27 až 29 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po dvoch dňoch a vydávajú sa na vodu.

Húsky
Húsky (húska hrdzavá a nílska) tvoria prechod medzi husami a kačicami. Morfologicky sa podobajú plávajúcim kačiciam a spôsobom života husiam. Húsky chováme spoločne s ďalšími zúbkozobcami v pároch. Niektoré druhy hniezdia v zemných norách. Hniezdiace búdky vyrobíme z dosák s odklápacou strieškou, aby sme hniezda mohli kontrolovať. Búdky i nory prikryjeme lístím a machom. Husi a bernikly, tak ako aj labute, žijú v trvalých pároch. Na jednom chovnom mieste ich môžeme chovať niekoľko párov spoločne, ale každý pár si vyčleňuje svoje teritórium. V spoločnom výbehu  husi a kačky nechováme, lebo kačky dostávajú krmivo s vyšším obsahom bielkovín, čo pri spoločnom kŕmení spôsobuje husiam tráviace poruchy.

Labute
Labute chováme na priestranných jazierkach alebo rybníkoch, pričom hĺbka vody musí byť najmenej 1 meter. Chovať sa môže labuť veľká, spevavá i labuť čierna. Mláďatá musia pravidelne plávať, na súši ich odchov nie je možný. Severské druhy labutí i austrálske labute môžeme chovať vo vonkajšom prostredí po celý rok. Druhy pochádzajúce z teplejších oblastí premiestňujeme na zimu do vyhrievaných ubikácií.
Labute si stavajú hniezda na zemi; samce pomáhajú zbierať stavebný materiál. Vnútro hniezda s priemerom niekedy až 2 metre je vystlaté lístím a páperím. Na pomoc im predkladáme rôzne konáriky, trávy či slamu. Do pripraveného hniezda v apríli až máji znesie samica 3 až 9 vajec. Kým samica sedí na vajciach asi 35 dní, samec ju stráži. Hneď po vyliahnutí rodičia vedú mladé k vode. Prvou potravou mláďat sú vodné rastliny; dorastajúce labute sa kŕmia vodnými rastlinami, trávami, hmyzom, mäkkýšmi, červami a niekedy aj obojživelníkmi a rybami.

Ibisy
Z čeľade ibisovité sa najviac chová ibis posvätný, ibis hagedaš z Afriky, austrálsky ibis žltokrký, hnedý či  červený z Južnej Ameriky. Chováme ich v skupinách, vo veľkých voliérach so stromami a vysokými kríkmi. Menšie druhy môžeme chovať spoločne s menšími druhmi volaviek.
Jednotlivé páry si budujú hniezda v konároch, na ktoré môžeme upevniť základ hniezd, k čomu nám dobre poslúžia napríklad dná starých košíkov. V zimnom období ich, tak ako aj bociany a ďalšie teplomilné druhy vtákov, premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou cca 15 °C. Vo voľnej prírode sa jednotlivé druhy ibisov živia hmyzom, jeho larvami, rakmi, červami a žabkami.

Bociany
Z bocianovitých sa u nás bežne chová bocian biely a čierny, ale aj marabu africký či indický. Bociany chováme väčšinou v pároch. Menšie druhy môžeme umiestniť do spoločných výbehov s väčšími druhmi kačiek, husí a labutí. Väčšie druhy ako marabu alebo jabiru chováme samostatne v menších výbehoch s plytkou vodnou nádržou. Bociany sa živia rôznymi živočíchmi, napr. obojživelníkmi, hmyzom, dážďovkami, hadmi, jaštericami, pijavicami, rybami, vtáčími mláďatami i myšami. Vo veľkých voliérach, ale i vo vonkajších výbehoch môžeme chovať aj volavky, plameniaky, stromárky a iné okrasné operence. Treba im však treba zastrihávať krídla.