Chováme okrasné vodné vtáky

Kategória: Články Dátum: Hit: 251

Svet okrasného vodného vtáctva je rozmanitý a krásny. Chovať možno rôzne druhy labutí, kačíc a kačičiek, husí, húsiek, kazariek, volaviek a ďalšie operené exotické krásavice.

Ich chov závisí najmä od rozhodnutia, aké druhy chceme chovať. Kačice majú veľké nároky na vodu (na vode sa i pária), husi potrebujú zas väčší priestor na pastvu a na vode toľko nelipnú. Labute sa radi pasú, ale zároveň potrebujú priestornú vodnú hladinu.

Búdky a hniezda
Založenie vodnej nádrže sa odvíja od druhu a počtu vtákov, ktoré chceme chovať. Najvhodnejší je rybník s množstvom malých ostrovčekov, rákosím a vodnými rastlinami. Na hniezdenie vyhovujú drevené búdky (podľa veľkosti jednotlivých druhov vtákov), ktoré umiestnime na ostrovčeky alebo pri brehoch.
Pre druhy, ktoré hniezdia v dutinách stromov, je dobré pripraviť rôzne búdky na vyvýšené miesta pri vode už na jeseň, aby si na nich vtáky zvykli. Búdky môžu byť vyrobené z dostatočne veľkých dutých kmeňov alebo z dosiek. Ako prístup k vstupnému otvoru poslúži silná vetva alebo doštička; vstupný otvor musí smerovať k vodnej hladine.
Kazarky väčšinou hniezdia v norách a husi v kotlinkách. Aj tie chovateľ pripravuje umelo, z betónových či kameninových rúr, z drevených súdkov alebo rákosia. Búdky by mali byť dlhé 70 cm, vysoké a široké 40 cm; otvor má mať priemer cca 15 cm. V búdke oddelíme časť na hniezdo, ktoré vystelieme starou trávou, pilinami, lístím, machom či rašelinou, ktorá udržuje vlhko a vytvára tak lepšie podmienky pre dobré liahnutie vajec. Kŕmne miesta na brehoch chránime strieškou.
Vzácne alebo malé druhy chováme vo voliérach s bazénom. Tropické teplomilné druhy umiestňujeme na zimné obdobie do vyhrievaných ubikácií. Druhy z chladnejších oblastí ponechávame vo voľnom výbehu aj počas zimy, avšak aspoň časť hladiny treba udržiavať bez ľadu.

Kačice
Z plávajúcich kačíc sa u nás najčastejšie chová kačica divá, severoamerická kačička karolínska, kačička mandarínska z východnej Ázie a kačička hrivnatá z Austrálie. Z potápajúcich sa kačíc sa stretávame s chochlačkou vrkočatou, hlaholkou severskou, kajkou morskou či hrdzavkou potápavou.
Kačička obojková (karolínska) žije spoločensky v malých kŕdľoch, živí sa vodnými rastlinami, semenami a hmyzom. Najčastejšie hniezdi v stromových dutinách, na zemi len zriedka. Samica zahrieva znášku, ktorá obsahuje 6 až 15 vajec, asi 29 dní. Nápadná kačička mandarínska znáša 8 až 15 vajíčok, na ktorých sedí v dutine stromu asi 30 dní. Káčatká sú od prvého dna veľmi pohyblivé a zdržiavajú sa so samicou pri vode. Tá sa o nich stará prvé dva mesiace.

Kačičky
Chov kačičiek nie je náročný a zvládne ho aj začínajúci chovateľ. Treba im však zabezpečiť vodnú plochu s veľkosťou minimálne 2 m2 a 6 m2 trávnatého výbehu na jeden pár. Prístup k vode je dôležitý aj v zimných mesiacoch. Potrava je rovnaká ako pri všetkých okrasných kačkách - tvoria ju obilniny (najmä pšenica), špeciálne zmesky pre kačky, vodné rastliny a drobné vodné živočíchy (slimáky, hmyz). Pokiaľ chováte malá káčatá oddelene, dôležité je naučiť ich prijímať potravu. Keď sa začnú samé kŕmiť, máte vyhrané. Najlacnejšie krmivo plné živín je žaburinka - rastlina plávajúca alebo vznášajúca sa na vodnej hladine. Ľahko ju nalovíte na rybníčku; sušením si môžete pripraviť i zásobu na zimu. Použiť možno aj akékoľvek vodné rastliny a skúsiť môžete i krmivo pre bylinožravé rybičky.

Husi
Z husí v zajatí sa najčastejšie odchováva hus divá, hus malá, hus indická a hus snežná. Na jar začínajú hniezdiť na vyvýšených miestach. Mohutné hniezda stavajú samice s rôzneho tŕstia, konárikov a stebiel tráv; vnútro hniezda si vystelú lístím a páperím. Stavebný materiál prináša z okolia samec. Samica kladie 4 až 9 špinavobielych vajec, a sedí na nich 27 až 29 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po dvoch dňoch a vydávajú sa na vodu.

Húsky
Húsky (húska hrdzavá a nílska) tvoria prechod medzi husami a kačicami. Morfologicky sa podobajú plávajúcim kačiciam a spôsobom života husiam. Húsky chováme spoločne s ďalšími zúbkozobcami v pároch. Niektoré druhy hniezdia v zemných norách. Hniezdiace búdky vyrobíme z dosák s odklápacou strieškou, aby sme hniezda mohli kontrolovať. Búdky i nory prikryjeme lístím a machom. Husi a bernikly, tak ako aj labute, žijú v trvalých pároch. Na jednom chovnom mieste ich môžeme chovať niekoľko párov spoločne, ale každý pár si vyčleňuje svoje teritórium. V spoločnom výbehu  husi a kačky nechováme, lebo kačky dostávajú krmivo s vyšším obsahom bielkovín, čo pri spoločnom kŕmení spôsobuje husiam tráviace poruchy.

Labute
Labute chováme na priestranných jazierkach alebo rybníkoch, pričom hĺbka vody musí byť najmenej 1 meter. Chovať sa môže labuť veľká, spevavá i labuť čierna. Mláďatá musia pravidelne plávať, na súši ich odchov nie je možný. Severské druhy labutí i austrálske labute môžeme chovať vo vonkajšom prostredí po celý rok. Druhy pochádzajúce z teplejších oblastí premiestňujeme na zimu do vyhrievaných ubikácií.
Labute si stavajú hniezda na zemi; samce pomáhajú zbierať stavebný materiál. Vnútro hniezda s priemerom niekedy až 2 metre je vystlaté lístím a páperím. Na pomoc im predkladáme rôzne konáriky, trávy či slamu. Do pripraveného hniezda v apríli až máji znesie samica 3 až 9 vajec. Kým samica sedí na vajciach asi 35 dní, samec ju stráži. Hneď po vyliahnutí rodičia vedú mladé k vode. Prvou potravou mláďat sú vodné rastliny; dorastajúce labute sa kŕmia vodnými rastlinami, trávami, hmyzom, mäkkýšmi, červami a niekedy aj obojživelníkmi a rybami.

Ibisy
Z čeľade ibisovité sa najviac chová ibis posvätný, ibis hagedaš z Afriky, austrálsky ibis žltokrký, hnedý či  červený z Južnej Ameriky. Chováme ich v skupinách, vo veľkých voliérach so stromami a vysokými kríkmi. Menšie druhy môžeme chovať spoločne s menšími druhmi volaviek.
Jednotlivé páry si budujú hniezda v konároch, na ktoré môžeme upevniť základ hniezd, k čomu nám dobre poslúžia napríklad dná starých košíkov. V zimnom období ich, tak ako aj bociany a ďalšie teplomilné druhy vtákov, premiestňujeme do vyhrievaných ubikácií s teplotou cca 15 °C. Vo voľnej prírode sa jednotlivé druhy ibisov živia hmyzom, jeho larvami, rakmi, červami a žabkami.

Bociany
Z bocianovitých sa u nás bežne chová bocian biely a čierny, ale aj marabu africký či indický. Bociany chováme väčšinou v pároch. Menšie druhy môžeme umiestniť do spoločných výbehov s väčšími druhmi kačiek, husí a labutí. Väčšie druhy ako marabu alebo jabiru chováme samostatne v menších výbehoch s plytkou vodnou nádržou. Bociany sa živia rôznymi živočíchmi, napr. obojživelníkmi, hmyzom, dážďovkami, hadmi, jaštericami, pijavicami, rybami, vtáčími mláďatami i myšami. Vo veľkých voliérach, ale i vo vonkajších výbehoch môžeme chovať aj volavky, plameniaky, stromárky a iné okrasné operence. Treba im však treba zastrihávať krídla.

Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December

Vytvorenie účtu

Registrácia nového účtu

Máte už účet?
Prihláste sa alebo obnovte heslo