Chov sliepok nielen na vajcia, ale aj na mäso

Chov sliepok určených na mäso je typický najmä tým, že sliepky sú robustné, s čím veľmi úzko súvisí aj ich vysoká hmotnosť.

Tieto sliepky boli chovateľmi šľachtené so základným cieľom – aby mali veľký hmotnostný prírastok za čo najkratší čas.

Sliepky chované na mäso sú väčšinou veľmi priateľské a pokojné. Treba ich chovať v menšom výbehu, pretože tak zamedzíme ich prílišnému pohybu a logicky tiež nežiaducemu chudnutiu. Predstavíme vám niekoľko obľúbených plemien.

Kočinka
Svoje meno dostala podľa krajiny pôvodu – sliepky pochádzajú z Indočíny (starý názov Kočin-čina). Na prvý pohľad upútajú mohutným oblým telom na vysokých nohách.
Kohúty môžu dosahovať hmotnosť až 5,5 kg; kastráciou kohútov sa docieli jemnejšie mäso i vyššia hmotnosť. Celkový vzhľad je umocnený bohatým, mäkkým a načechraným operením. Stačí im plôtik s výškou 60 cm. Kočinka je dospelá vo veku 1,5 roka; ročná znáška žltohnedých vajec s hmotnosťou 53 g sa pohybuje okolo 100 – 120 kusov. Pôvodná a v súčasnosti najrozšírenejšia je kočinka v žltej farbe. Postupne bola vyšľachtené jarabičia, čierna, biela, modrá a pásikavá. Okrem veľkých kočiniek existujú i kočinky zdrobnené. Tie však patria medzi pôvodnú okrasnú trpasličiu hydinu. Znášajú okolo 50 vajec s priemernou hmotnosťou 35 g.

Brahmanka
Brahmanka je veľká, silná a výrazne mäsitá sliepka, ktorá sa chová najmä ako plemeno s mäsovou úžitkovosťou. Pre brahmanky je typické mohutné, široké a vysoko nesené telo. Sú nápadné bohatým, mäkkým perím a operenými behákmi.
Sú kvokavé; ročná priemerná znáška býva 120 – 140 vajec so žltohnedou škrupinkou s hmotnosťou minimálne 53 g. Brahmanka bola vyšľachtená v Severnej Amerike z ázijských plemien hydiny – z kočiniek a malajok. Plemeno je jedno z najväčších plemien na svete. Hovorí sa, že dobrý kohút by si mal zo stola zobrať zrnko kukurice bez toho, aby vyskočil. Kohút dosahuje v dospelosti hmotnosť až 5,5 kg; sliepky okolo 4 kg. Dospelé sú vo veku asi 9 mesiacov. Ich výchova si vyžaduje náročné kŕmenie, najmä v čase rastu na množstvo bielkovín, minerálnych látok, vitamínov i vlákniny. Brahmanky nie sú prešľachteným plemenom sliepok. Naopak, zachovali si všetky pudy, ktoré sú pre prežitie druhu potrebné. Sú veľmi dobrými kvočkami. Farebné rázy – svetlá a tmavá brahmanka.

Orpingtonka
Plemeno vyšľachtil Wiliam Cook v Orpingtone (Veľká Británia). Orpingtonky sú veľmi pokojné a pri dobrej starostlivosti dokážu byť krotké. Ostatné plemená prevyšujú svojou hmotnosťou, ktorá býva okolo 3 – 4 kg. Tým, že majú bohaté operenie, pôsobia ešte mohutnejším dojmom. Dajú sa chovať v uzavretom, ale i voľnom výbehu. Sliepky sú dobré nosnice a výborné kvočky s pomerne dobrou znáškou – znesú 130 až 160 tmavohnedých vajec (aj 200) ročne s hmotnosťou 55 g, a to i v zimných mesiacoch. Mäso majú biele a výnimočnej kvality.
Kohút dosahuje hmotnosť 3,7 – 4,4 kg; sliepočky okolo 2,7 – 3,4 kg. Sfarbenie majú čierne, žlté, biele a modré lemované. Menej obvyklé je žlté čierne lemované, žíhané, trojfarebné, čierne biele perlované, biele kolumbijské či jarabaté. Sliepky so žltým sfarbením vyblednú vďaka slnku, mali by byť preto chránené proti priamym slnečným lúčom.

Jersejský (žerzejský) obor
Ide o ťažké mäsové plemeno, vyšľachtené v štáte New Jersey (USA). Žerzejskí obri sú jedným z najmohutnejších dosiaľ existujúcich plemien. Na prvý pohľad na nich zaujme masívnosť a zavalitosť. Sliepky sú vysoké s dlhým, širokým a hlbokým trupom obdĺžnikového tvaru.
Kohúty môžu dosahovať hmotnosť až 6 kg; v priemere býva okolo 5 kg. Hmotnosť voľakedy kastrovaných kohútov (kapúnov) sa pohybovala medzi 8 až 9 kg. Sliepky sú dobrými nosnicami – ročne znesú 180 až 200 vajec so svetlohnedou škrupinou s hmotnosťou 58 – 63 g. Kurčatá rýchlo rastú. Než však dorastú do požadovaného objemu, trvá to dlho, preto sa chovatelia snažia, aby sa kuriatka liahli už v zime. Majú tak dostatok času dosiahnuť odpovedajúcu hmotnosť na výstavy v nasledujúcom roku. Vzhľadom na svoju mohutnosť potrebujú dostatok priestoru. Nelietajú a možno ich dobre chovať aj na záhrade. Je to krásne plemeno, ktoré vyniká pokojnou povahou a znášanlivosťou. Ľahko ho možno skrotiť. Vyskytujú sa vo farbe bielej, čiernej a modrej.

Kosovský kokrháč
Ide o stredne veľké plemeno s kombinovanou úžitkovosťou. Pochádza z Kosova; jeho predkov na územie Kosova priviezli Turci pri tureckých vpádoch. Kosovský kokrháč je chovaný obvykle v čiernom farebnom ráze, má zelené nohy, žltý zobák, čierne alebo červené oči, červený lalok a okolie očí. Kohúty vytrvalo kotkodákajú – priemerne 20 až 40 sekúnd, niektoré až 60 sekúnd. Je to atraktívne, nevšedné plemeno, ktoré má dobré úžitkové vlastnosti. Sliepky sú dobré nosnice, znášajú 160 vajec ročne s hmotnosťou 55 – 60 g. Sú otužilé dobré zmäsilé.

Sulmtálka
Stredne ťažké plemeno s kombinovanou úžitkovosťou. Sulmtálky pochádzajú z rakúskeho Štýrska, z oblasti medzi mestami Graz a Maribor a najmä z údolia rieky Sulm. Sú odolné a skromné, preto sú vhodné pre extenzívne vonkajšie chovy. Vyznačujú sa rýchlym rastom a veľmi dobrou kvalitou mäsa. Znášajú 150 až 180 krémových vajec.

Dorkinka
Ťažšie anglické plemeno sliepok s piatimi prstami na nohách, pomenované podľa anglickej obce Dorking. Ide o sliepky pokojného temperamentu, so znáškou 110 – 140 vajec s bielou škrupinou. Kohúty dosahujú hmotnosť 3,5 – 4,5 až 6,5 kg; sliepky 2,5 – 3,5 kg. Najčastejšie sú tmavosivé so strieborným krkom a kohút má aj strieborné sedlo. Tento druh sa využíva aj na kríženie s inými druhmi, aby sa dosiahla väčšia hmotnosť a mäsitosť.

Rýnska sliepka
Toto staré plemeno je súčasťou kultúrneho dedičstva nemeckého Porýnia. Je atraktívne svojim vzhľadom a zaujímavá je produkcia bielych vajec a chutné mäso. Sliepky sú zdravé, silné, aktívne a produktívne. Vyznačujú sa živým temperamentom, rýchlym rastom, dobrou zmäsilosťou a ranosťou. Aj v zime sú výbornými nosnicami.
K ich najdôležitejším vlastnostiam patrí odolnosť voči poveternostným podmienkam, dobre znášajú i mráz. Svojimi vlastnosťami sa podobajú vlaškám. Požadovaná znáška je 160 – 180 bielych vajec s minimálnou hmotnosťou 55 g. Vážia 2,3 až 3 kg. Vyšľachtená bola i zdrobnená forma so znáškou 125 vajec s hmotnosťou 35 g. Sliepky majú pokojnú a dôverčivú povahu. Aj keď dokážu pomerne dobre lietať, málokedy tak vzhľadom na svoju ťažšiu stavbu tela skutočne robia. Možno ich chovať i v uzavretom výbehu, chovajú sa voči sebe znášanlivo. Kvokavosť sa u nich príliš nevyskytuje. Okrem pôvodného čierneho sfarbenia je uznané i modro lemované, krahujcovité, jarabičie, strieborné jarabičie, biele, striebrokrké a zlatokrké.

Krevkérka
Krevkérky sú údajne najstarším, francúzskym plemenom. Ich názov je odvodený od názvu obce a kláštora Crève Coeur v Normandii. Plemeno patrí u nás v podstate k neznámym, hoci ide o hydinu s najkvalitnejším a najchutnejším mäsom vôbec. Sliepky sú nielen dobré, ale i krásne. Ich chochol a kohútov rohatý hrebeň pôsobí veľmi exoticky a zaujímavo. Vďaka nevšedným znakom sa chovajú väčšinou ako okrasné plemeno. Ich znáška sa pohybuje okolo 150 vajec s bielou škrupinou rok; Francúzi dokonca uvádzajú až 160 až 200 vajec za rok. Minimálna hmotnosť násadových vajec je 55 g.
Zdrobnené krevkérky znášajú asi 100 bielych vajec s hmotnosťou 35 g. Veľkou výhodou je, že vajcia produkujú mnohokrát i v zime, kedy iné plemena odpočívajú. Sliepky neradi sedia na vajciach, ale pokiaľ zasadnú, sú dobrými matkami. Odchov kurčiat je veľmi ľahký, pretože kuriatka sú od prvého dňa veľmi vitálne. Krevkérky sú pokojného temperamentu, nenáročné, otužilé, odolné voči chorobám i vplyvom nepriaznivého počasia. Chovajú sa v čiernom, bielom, šedom, krahujcovitom a modrom sfarbení s lemami.