Alektorofóbia: strach zo sliepok

Viete čo je to alektorofóbia?

Zoofóbie sú celkom časté ochorenia, ktoré v dnešnej dobe trápi veľa ľudí. To, že niektorou z nich človek trpí, spozná často až v momente, kedy sa s daným zvieraťom stretne tvárou v tvár a má z neho taký strach, že začne panikáriť, kričať a môže sa objaviť i šok.

Chovatelia sliepok isto týmto strachom netrpia, ale čo ľudia v okolí alebo dokonca ich rodina, ako sa tá s chovom sliepok vyrovná?

Zoofóbiou alebo strachom zo zvierat, trpí veľa ľudí na svete. Niektoré druhy fóbie, ako napríklad entomofóbia alebo arachnofóbia sú isto známejšie než práve alektorofóbia, teda strach zo sliepok. A nie je žiadnou výnimkou, že človek môže trpieť niekoľkými fóbiami naraz. Štúdie ukazujú, že zoofóbiiou trpia viac ženy ako muži, najčastejšie sa u nich objavuje už zmienená arachnofóbia, teda panická hrôza z pavúkov, ďalej potom strach zo psov alebo bodavého hmyzu.

Príznaky alektorofóbie

Pri tejto fóbii je veľmi dôležité to, kde daný človek žije, pretože život na vidieku, kde každý chová sliepky je pre takéhoto chorého človeka značným utrpením a každý deň tak bude skúškou, ktorú mu susedove sliepky a kohúty denne naservírujú. Najčastejšie príznaky sa potom môžu objaviť tieto:

• Strach a nepohodlie na danom mieste.

• Záchvat paniky a úzkosti.

• Potenie a zvyšujúci sa tep.

• Dýchacie ťažkosti.

• Tras, časom sa môže objaviť i epileptický záchvat.

• Intenzívny strach.

• Malé deti často lipnú na prítomnosti rodičov.

• U detí sa objavujú intenzívny plač a krik. Prečo zo zvierat?

Najčastejšie dôvody, ktoré vedú ľudí k strachu zo zvierat:

• Vlastná skúsenosť: Pre zoofóbiu je typické, že väčšinou sa začína v rannom veku, teda v detstve, a najmä skoro vždy kvôli vlastnej zlej skúsenosti so zvieraťom. Väčšinou k nej dochádza u detí napadnutými psami, mačkami, alebo práve sliepkou či dominantným kohútom niekde na dvore. Menej často sa môžu objaviť po nejakom traumatickom zážitku u dospelého človeka.

• Pozorujúci svedok: Strach zo sliepok alebo z iného druhu zvieraťa môže u človeka prepuknúť aj tým, ak je svedkom situácie, v ktorej dané zviera zaútočilo na človeka a spôsobilo mu zranenie. Tento strach sa môže objaviť i vtedy, ak zviera na človeka zaútočí napr. i vo filme či v knihe, nie vždy musí ísť nutne o prípad z reálneho života.

• Rozprávane: Strach zo zvieraťa, pokiaľ sa napr. v rodine často hovorí o tom, že niekto bol napadnutý psom, rojom včiel a podobne. Niekedy stačí i to, že rodič malému dieťaťu neustále vysvetľuje a dokola omieľa, že je dané zviera nebezpečné.

• Vrodený strach: U niektorých ľudí sa na zoofóbii určite podieľajú vrodené dispozície, ktorými sú napr. sklon k úzkosti.

Účinná liečba

Terapia je v tomto prípade najlepšou možnou voľbou, ako môže človek proti strachu zo sliepok bojovať. Cieľom terapie je hlavne zabrániť tomu, aby sliepky či iá hydina prestala narušovať každodenný život človeka trpiacim alektorofóbiou.

Lieky sa vyskytujú len zriedkakedy, prevažne len vtedy, keď je strach sprevádzaný depresiou alebo úzkosťou.

Medzi známe fóbie patria napr. antropofóbia – strach z ľudí, batrachofóbia – strach z obojživelníkov, botanofóbia – obavy z útoku rastlín či sadeničiek, dendrofóbia – chronický strach zo stromov či ergofóbia – strach z práce :-)