Ako správne ustajniť kone?
Nedostatky v oblasti ustajnenia negatívne ovplyvňujú samotné kone (ich zdravie, výkonnosť), ale zhoršujú aj pracovné podmienky ošetrujúceho personálu.
Všeobecne rozlišujeme tri základné typy spôsobu ustajnenia. Najvhodnejšie a pre kone najprirodzenejšie je voľné skupinové ustajnenie, to je však na veľkosť miesta a obostavaný priestor stavebne najnáročnejšie. Je ale nevyhnutné pre žrebné kobyly, kobyly so žriebätami a zvlášť pre odchov žriebät po odstave, pre jedno-, dvoj- a trojročné kone (do zaradenia do výcviku).
Individuálne ustajnenie v jednotlivých boxoch je kompromisom medzi voľným a väzným ustajnením a používa sa pre športové a plemenné kone a pre kobyly pred ožrebením a po ňom (pôrodný box).
Najmenej vhodné je väzné ustajnenie (radové či jednotlivé stojisko), pretože obmedzuje pohyb koní na minimum. Používa sa iba pri ťažných – pracovných, prípadne pri športových koňoch; pre ostatné kategórie je nevhodné napriek tomu, že je najmenej náročné na zastavaný priestor a je finančne najvýhodnejšie. Všetky typy ustajnenia treba kombinovať s dostatkom pohybu koní na pastvine alebo aspoň vo výbehu.
Ustajnenie koní
Pre športové a pracovné kone sa dá využiť individuálne ustajnenie, tzv. boxové ustajnenie. Minimálna plocha boxu sa vypočíta podľa vzorca P = (2 x KVH)2, kde KVH = kohútiková výška palicová (rozmer boxu 3×3 m je vhodný iba pre menšie plemená).
Pre plemenné kone a kobyly so žriebätami je nutné počítať s rozmermi o polovicu vyššími; pracovné kone sa ustajnia v radovom stojisku alebo boxe, športové kone na jednotlivom stojisku alebo v boxe; šírky a dĺžky státia závisia od plemena koňa.
Pri radových stojiskách sa jednotlivé státia oddeľujú medzi sebou najčastejšie závesnými pohyblivými prepážkami upevnenými vo výške asi 0,8 – 1 m vpredu ku žľabu a vzadu závesným pohyblivým alebo vypojovacím zariadením k stĺpiku.
Jednotlivé – individuálne stojiská sa oddeľujú hradením. Boxy majú steny vysoké 2,2 – 2,5 m, do výšky 1,2 – 1,4 m bednené z 1,5 – 2 palca hrubých, hladkých, neškodným náterom napustených fošní (najlepšie dubových). Nad nimi sú v železnom ráme mreže z hladkých prútov s priemerom 15 – 20 mm, na vzdialenosť od seba asi 60 mm, aby medzi nimi pri prípadnom kopnutí neuviazla končatina koňa.
Dvere boxov majú mať minimálnu šírku 1,2 m s vonkajším bezpečnostným zavieraním; pre matky so žriebätami 1,4 m a sú na výšku členené rovnako ako paženia, a sú buď zasúvacie alebo jednokrídlové von otvárané tak, aby pri vedení koňa dovnútra a von z maštale neprekážali a nemuseli byť obchádzané.
Protikorózne ošetrenie všetkých kovových častí musí byť z kvalitného a zdravotne nezávadného náteru, najvhodnejšia úprava je žiarové zinkovanie v kúpeli pred kompletizáciou s drevenými časťami.
Vonkajšie boxy sú jednou z možností, ako tiež riešiť ustajnenie koní. Možno ich stavebnicovo zosadzovať do rady vedľa seba, do tvaru písmena L, popr. do tvaru U, výrobca ich dodáva už skompletizované, zateplené ako jednoboxy či dvojboxy s delenými dverami a previsom strechy v čelnej stene, pri boxoch v rade tvorí zastrešenú chodbu. Vyrábajú sa z 2 až 3 palcových dubových fošní spojených na svlak alebo na pero (tvorí dostatočne tepelnú izoláciu stien) a osadených do železného pozinkovaného rámu.
Box bez podlahy sa stavia na betónovú dosku; hotový box s nepriepustným dnom možno položiť autožeriavom iba na štyri nivelované betónové dlaždice v rohoch. V súčasnej dobe už nie je problém nainštalovať do stajne či boxu monitorovací systém pre možnosť neustáleho dohľadu.
Akú podstielku zvoliť?
Podstielka je dôležitou podmienkou komfortného ustajnenia koní. Môžeme mať podstielku, ktorá sa používa na stojiskách a v boxoch na nepriepustnej podlahe, vymieňa sa denne, je prácna, finančne a materiálovo náročná (potreba slamy 3,5 – 6 kg na kus a deň).
Matracová podstielka je výhodnejšia, skladá sa z viacerých vrstiev. Naspodku 2– až 3-centimetrová vrstva vápna, ďalej 10 – 15 (20) cm hoblín alebo suchej neprašnej rašeliny; vrchná vrstva, ktorú tvorí slama alebo hobliny sa priebežne dopĺňa, aby bola suchá; denne sa odstraňuje trus a mokré miesta, raz za mesiac sa obmieňa (potreba slamy 5 – 6 kg na kus a deň).
Hlboká podstielka sa používa hlavne vo voľných stojiskách, raz za tri mesiace sa musí vymieňať, potreba slamy je nad 6 kg/ na kus a deň.
Nutné je dodržiavanie požiadaviek zoohygieny, nutné sú pravidelné dezinsekcie, dezinfekcie a deratizácie stajne. Každá stajňa má mať miesto pre ošetrenie, čistenie a umývanie koní (s odpadom) s plochou cca 14 m2, miestnosť pre službu s umývadlom a WC, miestnosť pre ukladanie jazdeckej výstroje a postrojov. Pri vyšších koncentráciách koní je vhodné samostatné oddelenie pre choré kone s možnosťou veterinárneho ošetrenia (ošetrovňa), poprípade i izolačne oddelené. Dôležité je miesto pre úpravu kopýt.
