Aké zvláštnosti trávenia má hydina?
Z hľadiska tráviaceho ústrojenstva je hydina špecifickou kategóriou zvierat.
Hydina má minimálny počet chuťových pohárikov, ktoré sú citlivé na kyslú chuť, málo však vnímajú slanú chuť. Chemorecepčná voľba krmiva je preto obmedzená; výber je najmä mechanorecepčný a optický, podľa tvaru, veľkosti, tvrdosti a farby častíc krmiva. Mechanoreceptory sú umiestnené hlavne na špičke horného a dolného zobáku. Pri zmene kŕmnej dávky zviera spočiatku krmivo nežerie, len ho ďobaním a zrakom skúma. Jeho vlastnosti si „vtisne“ do pamäti a neskôr ho už prijíma bez problémov. Negranulovanú zmes vníma ako jej jednotlivé častice, z ktorých si pod kontrolou zraku vyberá.
Zvieratá so skráteným zobákom prijímajú spočiatku (najmä po použití krvavej metódy skracovania) menej krmiva a majú obmedzené schopnosti výberu. Sú však menej agresívne, nevyskytuje sa u nich kanibalizmus, neozobávajú si navzájom perie, kŕdeľ je vyrovnanejší a je v ňom menší úhyn.
Sliepky majú vyššiu znášku a vďaka lepšiemu opereniu i nižšiu spotrebu energie. Obmedzia sa tiež straty spojené s vyhrňovaním krmiva z kŕmidiel. Zobák sa skracuje pred dosiahnutím veku 10 dní. Pri použití nekrvavej metódy pomocou infračerveného žiarenia nemožno zabrániť občasnému výskytu kanibalizmu do času, kým špička zobáku za 5 – 10 dní odpadne.
Žalúdok má dva úseky. V žľaznatom žalúdku sa potrava spracováva chemickou cestou. Vylučuje sa tu kyselina chlorovodíková, pepsinogén a mucín. Kyselina chlorovodíková premieňa pepsinogén na pepsín, ktorý začína štiepiť bielkoviny na peptidy a aminokyseliny. Žalúdočná šťava má pH 1,5 – 2. Žuvaciu funkciu zubov preberá svalnatý žalúdok, v ktorom sa mechanicky spracováva a premiešava potrava napučaná a natrávená v žľaznatom žalúdku.
Kŕmenie gritom
Aby bola uľahčená drviaca a mlecia funkcia žalúdka, hltajú vtáky kamienky a zadržujú ich v svalnatom žalúdku. Ak je ich príjem malý, vydržia v žalúdku dlho; ak prístup ku kamienkom nie je obmedzený, viac ich odchádza vo výkaloch.
Kamienky môžeme hydine zámerne podávať vo forme gritu v rôznom zrnení. Nerozpustný grit sa v žalúdku obrusuje len pozvoľna, vydrží v ňom dlho, preto sa môže podávať v dlhších intervaloch.
Vápenatý grit sa v kyseline chlorovodíkovej v žalúdku rozpúšťa, preto musí byť zvieratám stále k dispozícii. Pre nosnice môže byť v primeraných dávkach dobrým zdrojom vápnika, pre ostatnú hydinu je vzhľadom na nadmerný prísun tohto prvku nevhodný.
Grit nie je nutný pre drvenie krmiva, svaly žalúdka to ľahko zvládnu i bez gritu. Celá pšenica i iné zrniny sú v svalnatom žalúdku napučané a natoľko mäkké, že ich možno miernym tlakom medzi dvomi prstami ľahko rozžmoliť na kašu. Problém je s rozdrvením zožratého peria a tvrdých častíc podstielky, tam kŕmenie gritom uľahčí ich deštrukciu.
Žalúdok, dvanástnik
Sliznica svalnatého žalúdka je pred poškodením chránená kutikulou. V svalnatom žalúdku sa netrávia len bielkoviny pôsobením pepsínu produkovaného v žľaznatom žalúdku, ale aj lipidy a sacharidy; antiperistaltickými pohybmi sa sem dopravuje pankreatická šťava. V dvanástniku pokračuje trávenie v kyslom prostredí. Na rozdiel od cicavcov ústia vývody pankreasu spoločne so žlčovými vývodmi až do jeho distálnej časti. Pankreas produkuje lipázu, amylázu, trypsinogén, chymotrypsinogén, karboxypeptidázy, cholesterolesterázu a hydrogenuhličitan sodný, ktorý pufruje kyselinu chlorovodíkovú vyprodukovanú v žľaznatom žalúdku. Na úprave pH sa podieľa aj slabo alkalická žlč.
Dve slepé črevá
Hrubé črevo vtákov sa skladá len z dvoch slepých čriev (ceca) a krátkeho priameho čreva (rectum).
V slepých črevách prebieha intenzívne mikrobiálne trávenie, pri ktorom sú vytvárané prchavé mastné kyseliny a produkujú sa niektoré vitamíny. Slepé črevá sa plnia antiperistaltickými pohybmi rekta. Krmivo je tu obvykle trávené 24 – 48 hodín.
Mikrobiálna populácia čriev je neoddeliteľnou súčasťou tráviaceho systému všetkých zvierat. Typická mikroflóra pre dospelú hydinu sa v tenkom čreve ustáli až počas druhého týždňa života a v slepých črevách do veku 30 dní.
Mikroorganizmy využívajú všetky živiny, ktoré dokáže využiť hostiteľ, ale využívajú i mnohé z tých, ktoré hostiteľ využiť nedokáže. Zloženie kŕmnej dávky a niektoré kŕmne aditíva výrazne ovplyvňujú druhové zastúpenie bakteriálnej populácie a tak ovplyvňujú trávenie a vstrebávanie živín. Niektoré baktérie produktmi svojho metabolizmu redukujú zastúpenie patogénnych mikroorganizmov v črevách, niektoré zlepšujú stráviteľnosť minerálnych látok a iné naopak produkujú pre hostiteľa škodlivé látky.
Moč a trus
Moč vtákov obsahuje veľmi málo močoviny; odpadovou splodinou metabolizmu dusíkatých látok je najmä kyselina močová. Tá je pomerne ťažko rozpustná, preto sa počas embryonálneho vývoja ukladá vo vajci v tuhej forme; vtáčie embryo je tak chránené pred otravou jej vysokou koncentráciou. Tvorba kyseliny močovej potom pretrváva i v postembryonálnom živote. Pri nedostatku dusíkatých látok v krmive sa vracia z kloaky do slepých čriev a v menšej miere až do ilea viac kyseliny močovej, než pri skrmovaní zmesi bohatej na dusíkaté látky. Obmedzuje sa tak negatívna bilancia dusíka.
Trus vtákov vylučuje výkaly a moč spolu. Podľa farby a konzistencie trusu môžeme posúdiť kvalitu výživy. Pri prebytku bielkovín v kŕmnej dávke je trus čierny a riedky; pri vysokom obsahu sacharidov hnedý a cestovitý. Biely a vodnatý trus signalizuje, že zviera nežerie, má negatívnu bilanciu dusíka a v jeho truse je najmä kyselina močová.
