Správna zoohygiena v chove králikov

Kategória: Články Dátum: Hit: 156

Správna zoohygiena hrá v domácom chove králikov zásadnú úlohu v prevencii proti vzniku najmä nenákazlivých ochorení.

Nastavením či úpravou zoohygieny, vedúcou k udržaniu optimálnej mikroklímy a všeobecnej čistoty prostredia možno pomerne významne predchádzať vybraným ochoreniam či ich výskyt maximálne obmedziť. Tieto úkony sú smerované do oblasti ustajnenia zvierat a technológie kŕmenia a napájania.
Chovateľských opatrení, ktoré vedú k optimalizácii mikroklímy životného prostredia v domácom chove králikov je niekoľko.

Chov v králikárni

Ak ide o klasický drobnochov králikov pre produkciu a výstavnú sféru, základnou technológiou ustajnenia je králikáreň.
Králikárne možno členiť podľa rôznych hľadísk, avšak základným aspektom je ich umiestnenie. V tomto ohľade ich delíme na vonkajšie, vnútorné a na tzv. králičince.
Každý typ má svoje pre a proti. Napriek tomu však základnou a osvedčenou technikou je – domáce králiky chovať vonku. Najväčšou výhodou vonkajších králikární je prirodzený kontakt králika s vonkajším okolím, ktorý u králikov podporuje všeobecnú odolnosť organizmu. Rovnako umiestnením králikárne externe v priestore, netrpia králiky zvýšenou koncentráciou vzniknutých tzv. stajňových plynov.

Mikroklíma v chove

Optimálna teplota pre chov králikov je 15 – 17 °C, s relatívnou vlhkosťou 50 – 70 %. V tomto rozmedzí nemusí králik zapájať termoregulačné mechanizmy, ktoré sú pre neho vždy energeticky náročné.
Stále je nutné posudzovať teplotu, vlhkosť a prúdenie vzduchu súčasne. Napríklad to, čo môže byť v letnom období považované za osviežujúce prúdenie, v zimnom období alebo vo vlhkom prostredí už môže mať nepriaznivý vplyv na zdravie králika.
Všeobecne, králiky oveľa lepšie znášajú nižšiu teplotu vzduchu než vyššiu. Teploty vzduchu klesajúce k 5 °C, pri vhodnej vlhkosti vzduchu a prúdení vzduchu znášajú králiky absolútne bez problémov. Teplota pod touto hranicou už vyžaduje zvýšené energetické nároky na termoreguláciu organizmu, avšak z praxe chovu králikov ani teploty siahajúce k –15 °C nie sú pre väčšinu králikov zásadným problémom. To platí pri predpoklade, že králik je v suchom substráte a v závetrí.
Niektorí chovatelia v zimnom období zakrývajú väčšinu predných strán kotercov vrecovinou či obdobným materiálom za účelom eliminácie tepelných strát z koterca. To však väčšinou vedie v koterci k hromadeniu vzdušnej vlhkosti (pri nízkej teplote vzduchu spôsobí nadmerné tepelné straty organizmu králika) a rovnako k hromadeniu stajňových plynov a tak k zníženiu odolnosti zvierat. Preto možno zakrývanie kotercov odporučiť len v skutočne mrazivom období a krátkodobo, so zaistením dobrej cirkulácie vzduchu.

Podchladenie mláďat

S hypotermiou (podchladením) sa v chove králikov prakticky nestretávame. Jedinou výnimkou sú novorodené mláďatá králikov. Králičatá sú tzv. altriciálnym typom mláďat, čiže nemajú od narodenia dobre fungujúci individuálny termoregulačný systém a celkovo sú prirodzene na nižšom stupni vývoja pri narodení (nevidia, nepočujú, sú holé).
V prvých dňoch mláďatá využívajú tzv. kolektívnu termoreguláciu v hniezde. V tomto ohľade je niekedy problém pri zakrpatených či malých plemenách králikov, ktoré rodia menej mláďat, a teda v hniezde generujú menej tepla.
Určitou prevenciou podchladenia mláďat je inštalácia tzv. kotiska. To môže byť pevne inštalované ako súčasť koterca (a samici sa tam umožní vstup niekoľkých dní pred plánovaným pôrodom), alebo sa tam vkladá. V tomto prípade ide o búdniky rôznych veľkostí a materiálov. Z praxe chovu králikov niektoré samice kotisko využívajú, iné naopak preferujú okotenie klasicky v rohu koterca. Zhruba od veku 3 – 4 týždňov už mláďatá majú termoregulačný systém fungujúci bez väčších problémov.

Tepelný stres a prehriatie

Naopak, teplota vzduchu presahujúca zhruba 22 °C už vyžaduje od organizmu králika energetické nároky na ochladzovanie. Vzhľadom na úplné minimum potných žliaz má králik obmedzenú schopnosť, ako sa ochladzovať. Veľmi často je preto v letnom období ohrozený tzv. tepelným stresom.

Stajňové plyny

Medzi významné stajňové plyny patria najmä oxid uhličitý (CO2) a amoniak (NH3). Ich koncentrácii treba venovať pozornosť hlavne vo vnútorných králikárňach. Väčšinou ide o staršie hospodárske budovy adaptované pre chov králikov, resp. umiestnenie králikární v týchto priestoroch.
Zavedenie umelého osvetlenia (predĺženie dĺžky svetelného dňa + zvýšenie intenzity osvetlenia) má priaznivý vplyv na reprodukciu samíc v zimnom období. Rovnako možno lepšie odchovávať mláďatá a eliminovať straty počas prvých dní po pôrode podchladením.
Vnútorný spôsob chovu králikov možno celoročne a dlhodobo dobre realizovať len za predpokladu kvalitnej výmeny a cirkulácie vzduchu. V opačnom prípade má hromadenie plynov nežiaduci vplyv na zdravotný stav králikov. Pri ich zvýšenej koncentrácii vo vzduchu dochádza k dráždeniu slizníc očí a dýchacích ciest, k zníženiu imunity zvierat a tým k manifestácii rôznych, väčšinou respiračných ochorení.

Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December