Osvedčené tipy pre chovateľov králikov

Dobre chovaný králik je veselý, zvedavý a aktívny vždy, keď sa objaví na dohľad jeho chovateľ. Ako nepochybiť a mať všetko pod kontrolou?

Neubližujte im dobrotami
Základom kŕmenia králikov je kvalitné lúčne seno, voňavá slama z obilnín a dostatok čerstvej vody. Výhodné je prikŕmiť ich obilím. Ovos a jačmeň sú tým najlepším, čo im môžete ponúknuť. Odmeranou 70-gramovou dávkou ráno a večer pre veľké plemená a polovičnou pre zdrobnené nič nepokazíte. Časť dávky možno nahradiť suchým pečivom, ak zaň zaplatíte menej ako za obilie.

Hygiena je dôležitá
Králikom svedčí suchá, dobre vetraná klietka chránená pred páľavou. Na podstielanie je najvhodnejšia slama, ktorá prijíma vodu s väčšou neochotou akou seno či hobliny. Aj napriek snahe o dodržanie hygieny sa vo vlhkom a daždivom počasí stáva, že podstielka je neustále vlhká. To môže spôsobiť premnoženie kokcídií, ktoré dokážu prevrátiť trávenie králika naruby.
Aby kokcídie nedosiahli prevahu nad prirodzenou črevnou flórou králikov, siahnuť možno po dvoch riešeniach. Prvým je zmena pH. Šťava z citróna podávaná namiesto vody dokáže premnoženie kokcídií včas zvrátiť, ak obmedzíte kŕmenie výhradne na seno. Preventívne možno vo vlhkom počasí okysľovať vodu jablčným octom či inými potravinárskymi kyselinami. Druhým pomocníkom sú probiotické baktérie, ktoré možno pridávať do vody alebo kŕmenia. Každej klietke osoží pravidelná dezinfekcia chlórovým vápnom rovnako ako miskám a napájačkám.

Za zlozvyky môže zväčša chovateľ
Králiky, ktoré neustále ohrýzajú klietku, hľadajú zúfalo pre svoj organizmus látky, ktoré im v kŕmení chýbajú. Najčastejšie ide o soľ. Tú možno primiešavať v malom množstve do krmiva, podávať ju raz týždenne rozpustenú vo vode alebo králikom dopriať kamennú soľ na lízanie. Ak nekvalitnému senu chýbajú iné dôležité prvky, dohnať to možno vitamínovými prípravkami. Najčastejšie sú dostupné vo forme prášku pre dávkovanie do krmiva, zriedkavejšie ako tekutý koncentrát do vody. Králiky, ktoré oblizujú pletivo, zvyčajne oznamujú nedostatok vody.
Králik, ktorý je ustajnený v príliš malej alebo nie veľmi čistej klietke, snaží sa udržať si poriadok. Najčastejšie siahne po miske na kŕmenie, aby si z nej vyrobil WC. Nie je nezvyčajné, že z príležitostného signálu sa stane trvalý zlozvyk. Od neho králika odučíte iba s ťažkosťami.
Ušiaky sú obozretné a v nezvyčajných situáciách prepadajú strachu. Búchanie miskami pri kŕmení, hádzanie podstielky do klietky, či odhadzovanie králika od misky pri kŕmení môže po čase vyústiť jeho obranné postavenie na útočné. Ak králik už vopred tuší, že ho opäť čaká čosi nepríjemné, reagovať môže pri každom príchode chovateľa hryzením, vrčaním, škrabaním či dokonca močením cez pletivo. Stresom preňho môže byť aj príliš aromatická kozmetika.

Očkovania môžu zachrániť život
Existujú tri zákerné ochorenia, ktorým môžu králiky podľahnúť aj pri tej najdôslednejšej starostlivosti. Prevenciou je očkovanie, ktoré treba opakovať v predpísaných intervaloch. Králičí mor a myxomatóza sú smrteľné a bez upozornenia dokážu zmeniť úspešný chov na krutú tragédiu. Prenášajú sa z poľných králikov a zajacov v období šírenia epidémií hmyzom a vzduchom.
Každého králika treba po prvýkrát očkovať už vo veku osem týždňov a zaistiť jeho opakovanú vakcináciu. Pasteurelóza je neliečiteľné ochorenie, pri ktorom možno antibiotiká použiť iba na stabilizovanie stavu. Králiky treba očkovať už vo veku sedem týždňov s následnými revakcináciami.