Aké sú zvláštnosti správania u králikov?

Kategória: Články Dátum: Hit: 302

Chov domácich králikov so sebou prináša nejedno potešenie a radosť. Tento fenomén však môže narušiť ich neadekvátne správanie a problematické reakcie na zaobchádzanie.

S poruchami správania a problematickými reakciami sa pri chove králikov stretávame najmä v záujmových (pet) chovoch. Ide o chov najmä rámcovo menších králičkov pre potešenie a prevažne ide o genofond zakrpatených králikov asi 10 plemien. Alebo o chované krížence medzi týmito zakrpatenými plemenami, často s neštandardnou farbou a typickosťou.

Každé pohlavie má svoje prednosti, ale i problematické miesta v ohľade chovu a králičieho správania. Pri samcoch s nástupom puberty bude nutné počítať s intenzívnejším značením močom, ale inak sú prevažne vyrovnané, čo do správania a reakcií na okolité podnety a ľudí.
Králičice sú celkovo často označované za pokojnejšie, avšak nie je to celkom pravda. Často sa opakujúca ruja môže mať celkom zásadný vplyv na ich dočasné správanie. Z pôvodne mierumilovných samíc sa môže „cez noc“ stať samica, ktorá si výrazne chráni svoje teritórium, klietku či koterec v ktorom žije, a na cudzie podnety, zvieratá či ľudský kontakt môže reagovať škrabaním alebo dokonca hryznutím.
Pri mnohých samiciach dochádza k podobnej zmene správania prirodzene v rámci starostlivosti o mláďatá, najmä v prvých troch týždňoch po pôrode.

Správanie králika a jeho reakcia na okolité prostredie je ovplyvnené mnohými činiteľmi. Vždy ide o komplexnú záležitosť a tak je nevyhnutné aj k tejto problematike pristupovať. Všeobecne sa dá konštatovať, že správanie je značne individuálne a je ovplyvnené najmä prístupom chovateľa, frekvenciou a úrovňou zaobchádzania.
S mladými králikmi je vhodné zaobchádzať už od jedného mesiaca veku. Berieme ich pravidelne na krátku chvíľu opatrne, ale isto do dlaní. Odporúča sa aj použitie košíkov alebo debničiek, kam tieto mláďatá umiestnime a navykáme ich na ľudský kontakt. Z praxe chovu sa však skôr odporúčajú samce, alternatívou môže byť vykastrovaná králičica.
Ak pri pet králičici dopredu nepočítame s jej reprodukčným využitím, je kastrácia lepšia voľba, aj s ohľadom na častý výskyt novotvarov na maternici v neskoršom veku. Zato pri samcoch pet králikov nie je potrebné kastrovať, minimálne pokiaľ chováme jedného samca. Pri chove dvoch samcov využívame samostatné klietky / koterce.

Značkovanie

Najmä pri samcoch (niekedy aj pri dominantnejších samiciach) možno pozorovať značenie ich areálu. Je to prirodzené správanie slúžiace k vymedzeniu ohraničeného priestoru.
V prípade chovu výstavných králikov, v králikárni toto značenie vidíme najmä na stenách, menej častejšie i na plnom strope koterca. Králik má na tele niekoľko pachových žliaz. Najvýraznejšie pôsobí ich prejav v kombinácii s močom, ktorý samce rozstrekujú po koterci, často s výskokom. Toto správanie je do značnej miery individuálne, podobne ako intenzita zápachu, čo súvisí s početnosťou čistenia koterca.
Značkovanie je teda celkom bežným prejavom správania králikov, často je prejavom dobrého sexuálneho pudu samcov, čo je žiaduce. Za patologickú situáciu však možno označiť stavy, kedy samec opakovane rozstrekuje moč po osobách okolo idúcich popri králikárni. Veľmi nepríjemné je, keď je taký samec ustajnený vo vyšších poschodiach králikárne.
Nutné ju podotknúť, že králičí moč má pomerne agresívne pH, preto postriekaný cennejší odev je väčšinou celkom znehodnotený i po vypraní! Chovateľ potom už z praxe, podobného samca umiestni do najnižšieho poschodia králikárne, prípadne mimo chovné zariadenie, kde už nie je toľko čuchových podnetov o ďalšie králiky, ktoré samcov k tomuto správaniu povzbudzujú.

Temperament

Všeobecne, najmä mohutné plemená majú tendenciu k pokojnému temperamentu, v niektorých prípadoch sú to až flegmatici, čo v extréme však tiež nie je najlepšie. V každom prípade ide najmä o plemeno francúzsky baran; bežná hmotnosť okolo 8 kg z neho však nečiní toho pravého pet králika do bytových podmienok. Práve väčšina baranovitých plemien (i rámcovo drobnejších – napr. zakrpatený baran s hmotnosťou okolo 1,5 – 1,7 kg) má rovnako sklon k pokojnejšej povahe, v porovnaní s inými plemenami.
Naproti tomu, plemená ako králik zajačí, český strakáč, hermelín či zakrpatený zajačí patria medzi viac temperamentné plemená, ktoré sú známe i väčšou tendenciou k pohybovým aktivitám.
Na druhej strane, nemožno to brať celkom dogmaticky, výnimky sa pochopiteľne nájdu na oboch stranách a značný vplyv má výchova mladých králikov a zaobchádzanie.

Dedičnosť správania

Temperament je vrodenou záležitosťou. Čiastočne ho možno ovplyvniť správnym a frekventovaným zaobchádzaním a vytvorením optimálnych podmienok pre chov. Správanie králika, resp. reakcie na bežné vonkajšie podnety je komplexným vyústením vnútorných i vonkajších činiteľov. Úlohu hrá i individualita králika.
Napriek tomu, že organizovaní chovatelia chovajú a šľachtia králiky podľa určitých smerníc a pravidiel, čas od času sa v chove vyskytne králik s abnormálnym správaním. Býva to najmä dominantné zviera, ktoré nedovolí prístup do koterca pri kŕmení, na bežné podnety a pohladenie reaguje neprimerane.

V prípade výskytu agresívneho správania je nutné skúsiť vylúčiť nasledujúce faktory:

O aké pohlavie ide a aké staré sú králiky? Pri gravidných a kojacich samiciach je výraznejšie ochranné správanie prirodzené, nie je dôvod pre vyradenie z chovu, také správanie by však malo postupne odznieť najneskôr po odstave.
Deje sa to od začiatku, alebo až v poslednom čase? Králiky s prirodzenou tendenciou k agresivite vykazujú túto extrémnu nežiaducu vlastnosť často od poodstavovvého veku. V prípade, že bol králik pokojný a začal byť agresívny teraz, je potrebné hľadať dôvod (zmeny v ustajnení, zaobchádzanie, iné osoby v domácnosti…).
Koľko ľudí s králikom zaobchádza a stará sa o neho? Ide o podstatný faktor, lebo mnoho králikov je navyknutých na starostlivosť od jednej osoby. Pri tej sa králik správa bezproblémovo, kým pri iných osobách môže vykazovať prejavy agresie. V takom prípade je nutné hľadať dôvod – ako ďalšie osoby pristupujú ku králikovi, ako ho hladia, ako otvárajú klietku / koterec, termín a čas kŕmenia, technika predkladania krmiva a podobne.
Ak sa o králika už stará viac osôb, je nutné tieto základné postupy čo najviac zjednotiť. Ku králikovi je nutné pristupovať podobným spôsobom; dospelý králik je schopný spoznať, či sa ho človek bojí alebo nie.
Je králik ustajnený sám? Králiky po 3. mesiaci veku je vhodné (pri samcoch dokonca nutné) ustajniť individuálne vo vlastných ubikáciách. Utvorenie najmä väčšej skupiny je dosť problematické, hlavne pri cudzích a dospelých králikoch; navyše pri veľkostne nevyrovnanej skupine je prirodzene tendencia k „šikane“ tzv. omega králika. Štandardne sa preto dospelé králiky správajú individuálne, kedy im plne postačuje kontakt čuchový a sluchový, prípadne zrakový, a kde majú pokoj.
Ako sa s králikmi zaobchádza a ako často? Problém môže často nastať, ak je (bolo) s králikom, hlavne vo veku do 3 mesiacov, zaobchádzané nesprávnou technikou – králik môže kvôli nevhodnej technike manipulácie pociťovať určitý diskomfort, preto nie je prístupný k ďalším kontaktom s človekom. Tiež prudké pohyby rúk v koterci môžu mať za následok neadekvátne správanie, častejšie skôr ľaknutie.

Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December