Aké sú bojové plemená kúr?

Plemená bojových kúr sa vyznačujú veľkou diverzifikáciou farieb, držania tela a „modelov”. Jedno však majú spoločné - všetky plemená boli šľachtené s cieľom zvýšiť ich bojovné schopnosti pre vzájomné zápasy.

Kohútie zápasy majú dlhú históriu a dodnes sú bežnou súčasťou kultúry v niektorých ázijských krajinách. Od polovice 19. storočia sú však vo väčšine krajín sveta zakázané, preto sa ich chov preorientoval na exteriér. Pri bojových plemenách sa však príliš nehodnotí ich zafarbenie a kresba, ale povaha, vyzývavý postoj, hrdé držanie tela a iskra v oku. 
Bojové plemená nie je vhodné chovať spoločne s úžitkovými plemenami, avšak ku svojmu chovateľovi si vytvárajú vrelý vzťah, sú prítulné a krotké. Ich chov je klasický ako pri bežnej hydine, dostávajú zrno i kukuričný šrot. Pri klasických bojovníkoch v Ázii je to ale inak - na zvýšenie bojovnosti kohúty odmalička kŕmia surovým mäsom. Rozdiel je aj vo vzhľade - v podstate nezáleží na tom, ako vyzerajú, ide len o to, aby boli čo „najdrsnejšie“. U nás má každé plemeno svoj štandard - ako má vyzerať, aký má mať postoj a podľa toho sa aj posudzuje na výstavách. Medzi typické bojové plemená patria asilka, bojovnica šamo, bojovnica indická, bojovnica novoanglická i staroanglická či malajka.

Bojovnice o shamo
O shamoje vhodné plemeno pre tých, ktorí majú radi extrémne a tvrdohlavé povahy. Po storočia prebiehajúca selekcia v odchove tých najbojovnejších jedincov určila vlastnosti týchto silných kúr. Voči svojmu chovateľovi sa chovajú prítulne a krotko. Ich chovanie voči sebe navzájom je však iné. Kohúty poznajú iba jediný cieľ: byť tými najsilnejšími. Ak dostanú príležitosť dostať sa do seba, potom budete mať o jedného jedinca menej. Ak je protivníkom kohút nebojového plemena, jeho osud je dopredu spečatený. Ak sú zápasiace zvieratá typu plemena o shamo, potom boj skončí úplným vyčerpaním jedného z nich. To znamená, že plemeno šamo musíte držať oddelene, najlepšie v páre, pretože býva väčšinou monogamné. Ak chováte viac párov, oddeľte ich navzájom tak, aby na seba zvieratá nevideli. Sliepky znášajú do 100 vajec ročne. Ustajnenie tohto otužilého a vitálneho plemena môže byť sparťanské. Stačí, ak sa má kam uchýliť pred dažďom a vetrom.

Indické bojovníčky
Indické bojovníčky sú správnym plemenom pre milovníkov zvláštností. Ich odchov si však vyžaduje značnú starostlivosť. Nestačí im len voľný výbeh a hrsť zrna. K vývoju mohutnej svaloviny im treba dávať kompletnú vyváženú kŕmnu dávku, bohatú najmä na bielkoviny, minerálne látky a vitamíny. Je však nutné dbať na to, aby mladé jedince príliš nepribrali na úkor vývoja svalov. Plemeno je otužilé a vzhľadom na svoju vysokú hmotnosť nelieta. Aj keď indické bojovníčky neboli používané k zápasom, zdedili po svojich predkoch bojovnú povahu, ktorá sa prejavuje proti konkurentom svojho druhu. Kohúty bývajú často monogamné, preto mu stačia jedna alebo dve sliepky. Sliepky znášajú 60 až 80 vajec ročne, a to len na jar. Vzhľadom na veľkú šírku tela a nižší postoj, mávajú niektoré kohúty problémy s oplodnením sliepok.

Malajky
Malajky sú obrami medzi sliepkami. Majú vysokú, vzpriamenú a dobre osvalenú postavu. Dospelý kohút dosiahne hmotnosť 4,5 kg a výšku až 90 cm. Takmer zvislá postava sa vyznačuje dlhým krkom. Malajka sa voči svojmu chovateľovi chová prítulne a krotko, ale voči iným sliepkam je bojovná. Kohúty navzájom vyhľadávajú šarvátky.

Sliepky sa medzi sebou tiež príliš neznášajú a cudziu  sliepku neprijmú. Preto je vhodné ich chovať v menších skupinách, s kohútom nanajvýš jednu až dve sliepky; samostatné sliepky nanajvýš po šiestich. Malajky sú otužilé, znesú aj nepriaznivé počasie. Na noc však potrebujú suchý kurín bez prievanu. Sliepky znášajú asi 80 vajec ročne, väčšinou na jar.