Aké nároky má hydina v zime na krmivo?

Výživa ovplyvňuje kondíciu, úžitkovosť i zdravie. V chladných dňoch má hydina vyššie nároky na energiu, ktorú navyše potrebuje na to, aby si udržala telesnú teplotu. 

Kŕmna dávka by mala obsahovať dostatok vitamínov, minerálnych látok i kvalitných bielkovín. Ak sa v letnom období spoliehame na výbehy a na to, že hydina si časť potravy obstará, je potrebné pamätať na to, že v zime už nemá kde.

Kukurica, slnečnica

Do kŕmnej dávky je vhodné pridať kukuricu alebo do miešanice kukuričný šrot.
Kukurica má zo všetkých zrnín najviac glycidov, tiež podiel tuku je vyšší a tak je bohatým zdrojom energie. Kukurica podporuje rast svalového tkaniva i produkciu vajec. Dobre sa hodí na „masťový“ výkrm i na pretučnenie mäsa pri výkrme mladej hydiny. Pri jej skrmovaní by sme mali dať pozor na tučnenie hydiny.
Žltá kukurica obsahuje väčšie množstvo karoténov. Jej podávanie má vplyv na farbu žĺtkov, ktoré sú krásne oranžové. Pri skladovaní kukurice treba dávať pozor na žltnutie tukov – tých je v kukurici až 5,5 %. Skladujeme ju v suchu a chlade, po zbere musí byť dobre vysušená.
Energiu pomôže sliepkam doplniť i slnečnica. Podávame ju len v malom množstve. Kŕmnu dávku je potrebné obohatiť o krmivá bohaté na minerálne látky, vitamíny a bielkoviny alebo použiť prípravky, ktoré ich obsahujú.

Krmivá živočíšneho pôvodu

Kury sú všežravé, preto v ich kŕmnej dávke nesmú chýbať krmivá živočíšneho pôvodu. Najdostupnejším krmivom živočíšneho pôvodu sú mlieko a mliečne výrobky.
Mlieko podávame radšej kyslé (kyšku); čerstvé mlieko môže rýchle začať kysnúť a hydine potom spôsobuje zažívacie problémy. Výhodná je tiež srvátka, cmar alebo tvaroh. Vo všetkých prípadoch ide o zdroj plnohodnotných bielkovín. Srvátka vzniká pri výrobe syra alebo tvarohu. Okrem bielkovín obsahuje mliečny cukor, vitamíny B1, B2, B6, B12, C, E a minerálne látky, najmä horčík, fosfor, vápnik, draslík, sodík, zinok.
Pre kŕmne účely sa využíva i srvátka rôzne upravená, napr. sušená, drožďovaná, zakúpiť je možné rôzne prípravky s jej obsahom. Najmä v zimnom období sa osvedčilo pridávať do miešanice pre nosnice sušenú srvátku.
Cmar vzniká pri výrobe masla po oddelení tuku. A bielkoviny v ňom zostávajú oproti mlieku nezmenené. Acidofilné mlieko vzniká skvasením termofilným mikróbom rodu Laktobacillus. Má veľmi dobré účinky pri črevných kataroch, zvyšuje obsah hemoglobínu a hmotnostné prírastky. Pri jeho skrmovaní treba hydine pridávať vápnik.
V mlieku a mliečnych výrobkoch sú zastúpené všetky nepostrádateľné aminokyseliny v odpovedajúcom pomere, majú dobré dietetické účinky, podporujú rozvoj žiaducej mikroflóry. Svojim kyslým pH potlačujú rast nežiaducich mikroorganizmov v tráviacom ústrojenstve, pôsobia tak ako prevencia proti kokcídiám.
Zdrojom plnohodnotných bielkovín a iných cenných látok sú tiež mäso, kosti alebo vnútornosti, využiť možno i krv. Pokiaľ ich skrmujeme, tak len čerstvé, očistené a tepelne opracované. Platí to aj pre kuchynský odpad. Pre využitie kostí sú vhodné drviče kostí.

Kvasnice a siláž

Zaujímavé sú i sušené pivovarnícke kvasnice. Zvýšené dávky nie sú vhodné v čase, kedy sa zberajú vajíčka do liahne. U husí ovplyvňujú aj malé prídavky kvasníc začiatok znášky.
Pre kŕmenie sa dajú použiť i pekárenské kvasnice, obľúbené bývalo tzv. drožďovanie krmív, uvádzané v starších literatúrach ako možnosť zvýšenia chutnosti krmiva i úžitkovosti zvierat.
Ako náhradu zeleného kŕmenia možno využiť siláž, sliepky si na ňu rýchle zvyknú. Na siláž sa využijú i zvyšky zo záhrady, ktoré by sa inak vyhodili. A ako ju pripraviť? Podobne ako kyslú kapustu. Zelené krmivo najemno nakrájame, okopaniny nastrúhame. Dôležitý je obsah cukru, z ktorého „žijú“ mikroorganizmy produkujúce kyselinu mliečnu – tá siláž konzervuje. Súčasťou siláže preto musí byť i sacharidové krmivo, napr. kukurica alebo parené zemiaky.
Hmotu dôkladne utlačíme, nesmie v nej zostať žiadny vzduch. Siláž dávame do sudov, poprípade iných uzavierateľných nádob. Veľkosť nádob na silážovanie volíme tak, aby sme načatú siláž skŕmili do týždňa. Siláž je hotová za 4 – 8 týždňov. Dobre pripravená siláž vonia príjemne po kvasenej kapuste, má príjemnú sýtu farbu a pevnú konzistenciu. Nepríjemný zápach siláže spôsobuje kyselina octová alebo maslová, tiež hnilobné procesy. Tieto kyseliny vznikajú pri zlom vytesnení vzduchu zo silážovanej hmoty. Problémy môžu spôsobiť aj cudzie prímesi, napr. zemina.

Seno, senné drolky, repa

Inou možnosťou náhrady zeleného kŕmenia v zime je seno. Seno pre hydinu zberáme veľmi mladé, to je v čase, kedy má ešte málo vlákniny. Najvhodnejšie sú žihľava a lucerna.
Sušíme ich veľmi rýchle, aby sa neznehodnotili obsiahnuté vitamíny. Usušené ich môžeme šrotovať na kladivkovom šrotovníku. Zviazané a zavesené žihľavy budú hydine, najmä tej zavretej v kuríne, slúžiť i ako rozptýlenie.
Ešte lepším krmivom než seno sú senné drolky, obsahujú o 30 – 50 % viac bielkovín.
Využiť môžeme i bylinky, napr. oregano, petržlen, alebo plody – jablká i tekvica, sušená jarabina, ríbezle, šípky či rakytník.
Skrmovať možno i kŕmnu repu. Pre hydinu nemá veľkú kŕmnu hodnotu, obsahuje veľa vody a málo živín. Používa sa na schutnenie miešaníc; u hrabavej hydiny ju možno využiť ako „hračku“ v zimných mesiacoch, hlavne pokiaľ sú sliepky zavreté v menšom priestore. Repu len rozkrojíme a hydina potom do nej rada a vytrvale klove.
Pozor, repu nikdy nepodávame namrznutú! Kvôli svojmu obsahu cukrov môže byť zdrojom energie cukrová repa alebo cukrovarnícke rezky. Tie sa obvykle skrmujú silážované. Podmienky je potrebné prispôsobiť chovanému plemenu a podmienkam kraja. A tak neostáva, než sledovať stav kŕdľa i jednotlivých zvierat a podľa neho prispôsobovať kŕmenie i ustajnenie.