Znášajú sliepky vajcia aj v zime?
Ak v zime sliepkam neprispôsobíme podmienky prostredia a výživu, znášky sa spravidla nedočkáme.
Predpokladom toho, aby sliepky znášali v zime, je jej včasný začiatok. Neskorý odchov, kedy pohlavné dospievanie začína až neskoro na jeseň alebo v zime, spôsobuje, že sliepky začnú znášať neskôr.
Začiatok znášky ovplyvňuje skracujúci sa deň a znižujúca sa teplota. Sliepky, ktoré začali znášať pred zimou, väčšinou nesú za dobrých podmienok i v zime. Pri veľmi včasných liahnutiach raných plemien, ktoré začali znášať skoro v lete, sa často na jeseň prejaví pŕchnutie a znáška sa preruší. Pri starších sliepkach hrá úlohu priebeh pŕchnutia a opätovný nástup do znášky.
Na znáške sa podieľa i chovná kondícia a zdravotný stav sliepok. Dobrú znášku dosiahneme len u sliepok, ktorým nič nechýbalo v priebehu odchovu, majú dostatočne vyvinuté vnútorné orgány a sú v odpovedajúcej kondícii – ani chudé, ale ani tučné. Schopnosť zimnej znášky je daná i genetickým založením. Napríklad holokrčky, šumavanky či leghornky znášajú celú zimu, ale mnohé rázy wyandotiek, okrasné alebo bojové plemená zimnou znáškou zďaleka nevynikajú.
Sliepkam treba poskytnúť odpovedajúcu výživu. Znáška tiež závisí od teploty a dĺžky svetelného dňa; zdravotný stav a tým aj úžitkovosť ovplyvňuje i vlhkosť prostredia.
Zamedziť by sme mali rozšíreniu parazitov a chýbať by nemalo hrabanisko. Pokiaľ v teplých mesiacoch sliepky využívali výbehy a časť krmiva z väčšej časti bielkovinového v podobe rôzneho hmyzu či mäkkýšov si nazbierali sami, teraz sú tieto príležitosti mizivé.
Vo väčšine chovov tvoria zimné kŕmenie len obilniny alebo okopaniny, čo je nedostačujúce. V zimnom období je vhodné aspoň časť kŕmnej dávky nahradiť kŕmnou zmesou. Možnosťou je kŕmiť kompletnou kŕmnou zmesou pre nosnice, alebo domáce zdroje obohatiť doplnkovou zmesou, prípadne inými zdrojmi dusíkatých látok, vitamínov, minerálov a aminokyselín. Vhodné je podávať naklíčené zrniny, sušenú žihľavu, lucernu alebo ďatelinu, parenú nastrúhanú mrkvu či červenú repu. Zdrojom bielkovín môžu byť rozdrvené kosti so zvyškami mäsa, mlieko, strukoviny ako naklíčený a povarený hrach. Kŕmenie v zime môže spestriť siláž z mrkvy, kŕmnej kapusty či repných listov, silážovať sa dajú i žihľava alebo loboda.
Teplota v chovnom priestore by nemala klesnúť pod 5 °C. V chladnejšom prostredí, alebo pokiaľ dokonca zamŕza voda v napájačkách, organizmus sliepok spotrebuje väčšinu živín z krmiva na premenu tepla a znáška sa znižuje alebo zastavuje.
Nízka teplota sa môže prejaviť i znížením hmotnosti znesených vajec. Nevhodné je tiež vykurovanie na vysoké teploty, najmä pokiaľ zvieratá vypúšťame von. Veľké rozdiely teplôt, ktorým zvieratá v tomto prípade vystavíme, spôsobia, že sú chúlostivé a náchylnejšie na ochorenia. Otázkou je vypúšťanie sliepok v zime do výbehov.
Pre využitie výbehov je rozhodujúce nielen to, aké plemeno chováte, ale i priebeh zimy. V kuríne sa odporúča udržiavať vlhkosť 60 – 75 %. Zimy bývajú v posledných rokoch mierne, s častými odmäkmi. Práve v tomto období býva problematické udržať prostredie kurína suché. Prílišná vlhkosť je pre sliepky horšia než zima.
Pokiaľ sa v kuríne zrážajú vodné pary na stenách a strope, kde kondenzujú, stekajú na podstielku a vyvolávajú tvorbu čpavku. Vlhkosť spôsobuje i odparovanie vody z napájačiek, vhodné je preto umiestniť napájačky tam, kde voda nezamŕza a také, ktoré nemajú zbytočne veľkú plochu pre odparovanie.
Dôležitý je prívod čerstvého vzduchu a odvádzanie škodlivých plynov. Svetlo stimuluje hypofýzu, ktorá produkuje hormón regulujúci činnosť vaječníkov. Pri nosniciach sa odporúča dĺžka svetelného dňa 16 hodín denne a intenzita osvetlenia 20 – 30 luxov. V krátkych zimných dňoch pomôže i kratšia doba prisvietenia.
Ideálne je využitie časových spínačov, riešením môže byť i to, že chovateľ nakŕmi skoro ráno a neskôr večer a pritom nechá chvíľu rozsvietené. Ak sa predĺži doba aktivity o 2 až 3 hodiny, pokles znášky nebude taký znateľný.
