Vlastný chov husí - domáca husacina chutí najviac

Chov husí je dobrá príležitosť aj pre začínajúcich chovateľov. V porovnaní s hrabavou hydinou sú husi menej náročné na odchov, chovateľské prostredie i na zloženie kŕmnej dávky.

Húsatká sú už prvý deň po vyliahnutí odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Túto ochranu majú dokonca zabezpečenú až prostredníctvom troch bariér.
Húsky majú oveľa rýchlejšie operenie ako kuriatka, čo ich dokonale chráni pred nepriazňou počasia. Druhou pozitívnou bariérou je veľký počet tukových buniek hneď po vyliahnutí, pod bruchom a v oblasti pŕs. Treťou ochrannou bariérou je termoregulácia – fyziologická schopnosť vyrovnať teplotu okolitého prostredia s teplotou telesnou. Pri hrabavej hydine sa termoregulácia končí vo veku 8 týždňov, ale pri húsatách už vo veku 3 týždňov.

Teplota a vetranie

Dôležité je, aby mal chovateľ po vyliahnutí húsat v letnom období k dispozícii priestory, kde by mohol regulovať vonkajšiu teplotu počas prvých troch týždňov.
Pri liahnutí húsat v zimnom období sa požiadavka na tepelnú reguláciu prostredia predlžuje o týždeň. V ostatnom období odchovu chránime húsky len pred nepriaznivými vplyvmi prostredia, akými sú lúče priame slnečné lúče, dážď, krúpy. Ak sme sa rozhodli chovať húsatá v uzavretom priestore, jedinou požiadavkou je vetranie.
Štartovacia teplota pre húsatá je 29 až 31 ºC, pričom každé 2 až 3 dni sa táto teplota môže znižovať o jeden a pol stupňa. Optimálna teplota pre odchov husí po ukončení termoregulácie je okolo 8 až 15 ºC.

Výkrm

Na Slovensku poznáme tri spôsoby výkrmu husí. Prvým je brojlerový výkrm, kedy sa zvieratá kŕmia do hmotnosti okolo 4 kg. Táto hmotnosť korešponduje aj s obdobím prvej zrelosti peria, ktoré je vlastne určujúcim medzníkom pri výkrme vodnej hydiny. Husi pri brojlerovom výkrme kŕmime do veku 10 týždňov, potom sa začne obdobie výmeny peria. Tento spôsob výkrmu však na Slovensku veľmi zaužívaný nie je.
Slováci skôr uprednostňujú husi aj kačice mastnejšie, preto sa častejšie stretávame s výkrmom tzv. mäsovej jatkovej husi. Tieto chováme do veku druhej zrelosti peria, čo predstavuje obdobie výkrmu 110 až 115 dní. V 10. týždni sa husi raz podšklbú a potom ich ekonomicky čo najefektívnejšie chováme až do druhej zrelosti peria. Pri tomto spôsobe počítame s konečnou hmotnosťou okolo 5 kg. V tomto období by zvieratá mali mať aj súvislú vrstvu podkožného tuku.

Na tučnú pečeň

Labužníci nedajú dopustiť na pečeň – tá patrí k vyhľadávaným delikatesám. Zabezpečuje ju pečienkový výkrm husí. Výkrm husí na tieto účely sa od čias našich starých mám trocha zmenil.
V minulosti sa na výkrm využívali husi rôznych vekových kategórií. Bežne sa štopali husi dvoj- aj trojročné. A na každom gazdovskom dvore bolo tejto hydiny dostatok. V súčasnosti je trend vykrmovať husi mladé, čo je dané aj ich úbytkom vidieka.
Húsky chováme do veku 7 týždňov intenzívnym spôsobom, pričom na 8. týždeň sa im začína podávať množstvo zeleného krmiva. Počíta sa 200 – 700 gramov zelenej hmoty počas jedného dňa, a to preto, aby si hus zväčšila tráviacu sústavu. To znamená, že na nútený výkrm musíme húsky aj vopred pripraviť – aby následne vo výkrme vedeli prijať obrovské kvantum potravy.
Pri nútenom výkrme hus skonzumuje toľko potravy ako baník. Denne by mala prijať 12– až 13-tisíc kilojoulov. Základom výkrmu na tučnú pečeň je umelé vyvolanie chorobného stavu, takzvanej steatózy pečene. Ide o pretučnenie pečene, kedy sa tuk z kŕmnej dávky neukladá do brušnej dutiny, ale zostane v tukových bunkách pečene. Tá sa potom zväčšuje. Ešte pred výkrmom má husacia pečeň hmotnosť okolo 75 až 100 gramov a cieľom výkrmu je zväčšiť jej hmotnosť na 450 a viac gramov.

Ustajnenie a potrava

Husi v chove na produkciu tučnej pečienky majú aj odlišný spôsob chovu. Počas výkrmu sa im obmedzí pohyb, čím sa docieli efektívnejšie využitie kŕmnej dávky.
Po prvom podšklbaní sa husi nahusto umiestnia do voliér, v ktorých ostávajú až do posledného dňa výkrmu. V období núteného výkrmu je jedinou potravou kukurica. Zrno kukurice na 12 hodín namočíme do vody, do ktorej ešte pridáme pol percenta soli a trocha bravčového tuku. Okrem toho majú husi k dispozícii len pitnú vodu a grit.
Húsky, ktoré si chovateľ vyberie do núteného výkrmu, by mali mať počiatočnú hmotnosť aspoň 4 kg a mali by byť odčervené. Počas celého dokrmu, ktorý trvá približne 21 dní, by mali o 80 až 100 percent zväčšiť svoju hmotnosť, teda na konci výkrmu by mali vážiť okolo 7 až 8 kg.
Husi by sme mali kŕmiť minimálne dvakrát denne. Intenzita kŕmenia závisí od plemena husi. Predpokladá sa, že na každý kilogram prírastku živej hmotnosti by mala hus skonzumovať okolo 6,5 až 7 kilogramov kukurice, čo v prepočte na celé obdobie výkrmu predstavuje okolo 30 kg krmiva.

Vodný výbeh

Husi sú vodné vtáky, preto jednou z najdôležitejších podmienok chovu husí je dostupnosť vodného výbehu. Nestačí však malé jazierko. Tieto vtáky potrebujú viac vody, kde sa môžu nielen čľapkať, ale najmä očistiť si kožu, perie, ale tiež páperie.