S chovom kôz nemáme žiadne skúsenosti...

Nemáte žiadne skúsenosti a neviete, čo chov prináša?

Chov tohto prežúvavca nie je taký jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohol zdať. Keďže akútne potrebujete pre dcéru mlieko, tak asi nemáte v úmysle kúpiť mladú kozičku a čakať rok, pokiaľ príde do laktácie, ale ste rozhodnutí zaobstarať si gravidnú kozu, ktorá sa za 2 – 3 mesiace bude kozliť a začne produkovať mlieko.
Ak to bude kozička, ktorá ešte nerodila, rozhodne pri nej treba sledovať priebeh pôrodu, lebo býva problematický a bolestivý. Spravidla sa rodí len jedno kozľa; pri starších rodičkách nie je zriedkavosť vrhnúť dvojčatá či dokonca štvorčatá.
V prípade, že sa vyskytne nepravidelná poloha plodu, čo býva tiež pomerne často, treba k pôrodu prizvať veterinárneho lekára. Lôžko po pôrode odchádza za 2 až 3 hodiny a pôrodné cesty by sa mali vyčistiť do 7 dní, čo treba sledovať.

Cicanie mledziva

Prvé cicanie mledziva musí prebehnúť do 4 až 6 hodín po pôrode. Sedem dní sajú kozľatá päťkrát denne, do 14. dňa štyrikrát a neskoršie už len trikrát denne. Je na chovateľovi, či bude praktizovať odchov kozľaťa cicaním mlieka alebo napájaním.
Cicanie je prirodzený spôsob, pre chovateľa menej prácny. Priučiť kozľa na napájaniu cez cumeľ si vyžaduje viacej trpezlivosti, a výhodou je, že množstvo skonzumovaného mlieka máme pod kontrolou.
Pri saní má mlieko najvhodnejšiu teplotu a pri napájaní sa musí dodržať jeho teplota 38 °C. Ak je studenšie, kozľa začne hnačkovať, a teplejšie neprijíma. Pri chove plemena koza biela krátkosrstá počítame na kozľa do odstavu so spotrebou 130 až 150 litrov mlieka. Prvú pevnú potravu začína prijímať vo veku troch týždňov.
Za priaznivého počasia môžu ísť spolu s matkou za niekoľko dní cez poludnie na 2 – 3 hodiny do výbehu. Pri starších kozách prevládajú vo vrhu capkovia, pri mladších býva pomer oboch pohlaví takmer rovnaký. Hmotnosť kozľaťa pri narodení býva od 2,5 do 4,5 kg, v priemere asi 4 kg. U dvojčiat to býva spolu 6 – 7 kg a vo viacpočetnom vrhu môže celková hmotnosť mláďat dosiahnuť až 25 % hmotnosti matky.
Kozľatá prvý stopercentný prírastok dosiahnu asi za 3 týždne. Pri správnom kŕmení sa mesačné prírastky pohybujú v rozmedzí 4 – 5 kg, takže v 5.mesiaci by kozičky mali vážiť cca 22 kg a capkovia asi 28 kg. Samce nevhodné na ďalší chov sa kastrujú v 4. až 6. týždni, ale môžu sa aj skôr. Kastrát je vhodný na mäso aj pri vyššej hmotnosti; zootechnicky sa volá chňup.
Kozľa v prvých dňoch saje mledzivo v množstve 0,5 až 1 liter denne. Ak je koza dobrá dojka a má len jedného potomka, treba jej mlieko oddájať. Po 14. dňoch je spotreba 1,5 kg, a v 3. až 4. týždni 2 kg.
Vekom mláďaťa sa spotreba mlieka zvyšuje a asi od 12. týždňa sa prudko znižuje, keďže zvieratá prijímajú už vo väčšom množstve príkrm. Na výchovu capka sa počíta v každom období o 1 kg mlieka navyše.

Všetko začína rujou

Aby koza dojila aj v budúcom roku, musí sa opäť okozliť. Všetko sa začína rujou, ktorá spravidla prichádza v októbri alebo v novembri a má veľmi nápadný prejav. Koza bľačí, vrtí chvostom, skáče, otiera sa o predmety a má nápadne prekrvené pohlavné orgány. Ruja trvá 1 – 3 dni.
Najvhodnejšie je zapustiť ju na druhý deň a použiť dvojskok, čiže pripustiť capa dvakrát po sebe. Pokiaľ nebude oplodnená, či už našou nedbalosťou, alebo biologickými faktormi (nevystihnutý čas ruje, nekvalitný plemenník, nedokonalý akt), ochota k páreniu sa dostaví zas o 2 – 3 týždne.
Skúsený chovateľ vie vyprovokovať pravú ruju aj v mimosezónnom období, takže v priebehu roka môžu byť dva pôrody, čo však kozu veľmi vyčerpáva. Dĺžka kotnosti trvá 140 – 155 dní, v priemere 147 – 151 dní, a to v závislosti od úrovne výživy. Kotnosť kôz s jedným plodom, ako aj s plodom samčím trvá spravidla o 1 až 3 dni dlhšie než kotnosť kôz s dvojičkami, prípadne trojičkami. Tiež pri dobrej výžive sa predlžuje, pri zlej skracuje.
Dôležité je, gravidnú kozu 4 až 6 týždňov pred očakávaným pôrodom zasušiť. Kozy sa ponechávajú v chove 7 až 8 rokov, najvyššiu laktáciu majú v 3. až 5. roku. Ako každý prežúvavec, aj „koza dojí pyskom“, preto nesmieme zanedbávať kvalitnú výživu v letnom či zimnom období. V období brezosti ju skvalitňujeme a zvyšujeme.
Predpokladáme, že máte dostatočnú zásobu sena a jadra, takže kŕmenie. Na ustajnenú kozu počítame asi 2 m2 podlahovej plochy a do podstielky na kus a deň 1,7 kg stelivovej slamy. Kozu treba od jari do jesene dojiť dvakrát denne, v zime stačí raz.