Rozumiete svojmu králikovi?
Aj králiky majú rôzne povahy a rozmary.
Niektoré plemená sa vyznačujú vážnosťou, pokojom, prítulnosťou, iné sa prezentujú nervozitou, živým temperamentom, ba až divokosťou. Je na chovateľovi, aby usúdil, či spomínané vlastnosti jedinca sú prejavom životaschopnosti, či je to stav po nejakom strese, prípadne po hrubom zaobchádzaní. Neraz je charakter zvieraťa odrazom toho, ako s ním chovateľ zaobchádza, ako sa mu venuje a ako si dokáže získať jeho dôveru.
Poznať reč tela a zvuky
Aby medzi chovateľom a králikom bola súhra, chovateľ by mal ovládať reč tela králika a zvuky, ktorými vyjadruje svoje pocity:
- Ak králik prská a vrčí, ide o prejav agresivity, a vtedy na nás môže zaútočiť, poškrabať.
- Naopak, štuchanie nosom do ruky chovateľa môžeme považovať za jeho pozdrav. Taktiež to svedčí o jeho dobrom zdraví, prípadne je to žiadosť o pohladkanie.
- Pradenie je výraz spokojnosti a najčastejšie to počujeme po párení.
- Jačavý zvuk vydáva pri smrteľnom zľaknutí a pri veľkej bolesti.
- Mľaskavý zvuk znamená, že zviera je hladné.
- Dupaním zadnými nohami naznačuje, že sa cíti byť ohrozený.
- Panáčkovaním by sa chcel opýtať: Čo sa tu robí?
- Váľaním chce oznámiť: Tu sa mi páči.
- Keď sedí na boku, odpočíva.
- Keď leží na boku, rád by si pospal.
- Ak ho škrabkáme a hladkáme, a králik sa prednou labkou tiež škrabe, tak nám chce povedať: Prosím ešte viac.
- V prípade, že škrabe labkou bez toho, aby sme mu venovali pozornosť, vyjadruje nervozitu, a vtedy je najlepšie ruku do koterca nevkladať.
- Odstrkovanie ruky: Nechaj ma na pokoji.
- Olizovaním ruky naznačuje: Mám ťa rád.
- Pritisnutie k podlahe: Zľakol som sa.
- Keď zadná časť tela je vyhrbená, uši a chvostík vystretý, je to prejav zvedavosti.
- Pozor, keď má uši vzadu, ide zaútočiť!
- Krátke potriasanie hlavou: Tak, ale už mám toho dosť!
- Pišťanie mláďat znamená, že sa vzdialili od hniezda a o svojej polohe informujú králičicu.
