Osly sú priateľské, hravé a učenlivé

Osly sú priateľské, inteligentné, opatrné, hravé a učenlivé. Sú pracovité a húževnaté. To, že sú tvrdohlavé, chovatelia oslov rezolútne popierajú. Pokiaľ si človek získa ich dôveru, sú spoľahlivými spoločníkmi.

Somár (neodborne osol), latinsky Asinus, patrí do čeľade koňovitých. Domestifikované somáre žili už v starom Egypte, kde slúžili na dopravu, nosenie bremien (dokážu uniesť aj 300 kg), ako ťažné zvieratá k poľným prácam, ale aj na mäso a mlieko, z ktorého sa vyrábali rôzne produkty. Slúžili ako meradlo hmotného blahobytu. Čím bol človek bohatší, tým mal viac oslov. Na americký kontinent sa dostali na koráboch Krištofa Kolumba v roku 1495; odtiaľ neskôr do Mexika, kde sa nielen množili, ale aj krížili s koňmi.

Ak sa skríži somár s kobylou, vznikne neplodný mul, podobajúci sa skôr koňovi. Skrížením samice somára s koňom vznikne mulica, ktorá sa zas viac podobá somárovi. Mulice sú takmer vždy sterilné, čo je spôsobené rozdielnym počtom chromozómov pôvodných dvoch druhov. Najviac oslov stále žije v Ázii, okrem Číny aj v Pakistane a Indii. Európa ich má necelý milión, pričom najväčšie zastúpenie oslov má Albánsko, Portugalsko, Grécko a Turecko. V Taliansku a Španielsku už pomaly miznú z obrazu krajiny. Španielsko je prvou krajinou, kde vznikajú iniciatívy na záchranu oslov. V strednej Európe sa chovajú hlavne na rekreačné účely, v ZOO a na niektorých farmách.

Nenáročné
Somáre sú schopné prežiť aj vo veľmi tvrdých podmienkach. Sú nenáročné na výber životného prostredia a aj na potravu, ktorú tvoria prevažne trávy, rôzne byliny a niekedy i tuhé lístie krovín. Vidia dobre aj v tme, možno ich tak v noci pozorovať pri pasení.
Na pitie a ubytovanie majú už vyššie nároky. Voda musí byť celkom čistá a stajňa suchá a teplá. Teplo je základným predpokladom chovu somárov. Hoci somár dokáže byť počas tuhej zimy vonku, musí mať aspoň bezpečný úkryt pred vetrom, snehom a dažďom.
Osly sú spoločenské zvieratá, ktoré žijú v stáde po 2 až 30 jedincov. Vodcom je vždy samec. Vedúca kobyla má na starosti všetky denné činnosti a zároveň si udržuje odstup od ostatných – podriadených kobýl. Pri presune skupiny ide vpredu, a podľa svojho postavenia nasledujú ostatné kobyly a sprievod obvykle uzaviera žrebec.

Súboje samcov
Žrebce sú mimoriadne aktívne. Ak im však kobyla nadbieha, je pre žrebca nezaujímavá. V tomto sú osly praví „mačovia“. Chovatelia preto do stáda dávajú len jedného žrebca, ináč by sa kvôli konkurencii pobili na smrť. Mladé žrebce ostanú do roka v stáde, potom prejdú do iného chovu. Súboje žrebcov sú veľmi tvrdé. Samec sa tvári tvrdošijne, vycerí zuby, hlavu dvihne hore a uši mierne sklopí dozadu. Obaja aktéri okolo seba krúžia a vyčkávajú na súperov prvý útok. Stoja proti sebe či vedľa seba, a krkom sa snažia pritlačiť súperovu hlavu k zemi, ale tiež pohrýzť. Rozvášnený žrebec dokáže veľmi silne a bolestivo hrýzť. Voči ľuďom sú však somáre obyčajne pokojné a dobré, ale ako väčšina zvierat, sú aj nevypočítateľné. Keď osol sklopí svoje dlhé uši, ide o výhražné gesto a vyzerá to nebezpečne. Ak však rozpozná nebezpečenstvo, uteká. A to pekne rýchlo, až 45 kilometrov za hodinu.