Od 1. novembra sa má skončiť utrpenie zvierat v cirkusoch

Mnohých ľudí už dlho zarážala skutočnosť, že aj po prijatí nového zákona, podľa ktorého zviera nie je vec, cirkusy so zvieratami na Slovensku naďalej fungovali.

Návrh vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o použití zvieraťa na účely verejného vystúpenia alebo výcviku za účelom verejného vystúpenia a zoznam zvierat na účely verejného vystúpenia, bol notifikovaný podľa požiadaviek smernice EÚ. Niekoľkomesačný legislatívny proces tak dosiahol úspešný záver. K zverejneniu tejto vyhlášky dôjde v najbližších dňoch a účinnosť nadobudne od 1. novembra 2019.

Od 1. novembra tak v cirkusoch neuvidíme šelmy (s výnimkou psa, mačky a fretky), primáty, slony, hrochy, nosorožce, delfíny ani žirafy.

Cieľom je ochrániť najrizikovejšiu skupinu zvierat, ktorých použitie v cirkusoch často prekračuje, alebo je na hrane, s prekročením ich biologických a fyziologických schopností, a ktorých držanie a neustále premiestňovanie im môže spôsobovať pravidelný stres, poruchy zdravia, alebo poruchy správania. Kontrolu nad dodržiavaním týchto ustanovení, ako aj kontrolu ochrany zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) prostredníctvom veterinárnym inšpektorov. V prípade porušenia zákazu hrozí pokuta až do výšky 20 000 eur.

Sloboda zvierat

Sloboda zvierat víta prijatie zákona, ktorý na Slovensku od 1. novembra zakazuje výcvik a verejné vystupovanie levov, tigrov, medveďov a ďalších šeliem, primátov, slonov, žiráf, hrochov, nosorožcov a delfínov.
„Máme radosť, že naše sedem rokov trvajúce úsilie sa pretavilo do legislatívy, ktorá bude lepšie chrániť zvieratá. Slovensko sa tak pridáva k civilizovanému svetu, v ktorom krutosť a utrpenie pre zábavu nemajú miesto," uviedla predsedníčka Slobody zvierat Pavla Dugovičová.
„Zásluhu na tomto úspechu majú aj tisíce dobrovoľníkov a aktivistov, ktorí organizovali protesty po celom Slovensku, a tiež signatári našej petície za zákaz zvierat v cirkusoch, ktorú podpísalo 54 057 občanov SR,“ dodala.

Povolené podľa Slobody zvierat ostali výcvik a vystupovanie ostatných zvierat, v prípade cirkusov sa to dotkne najmä väčšiny divožijúcich kopytníkov ako sú zebry, ťavy či kone.
Vyhláška definuje podmienky ich drezúry a verejného vystupovania a zakazuje napríklad dopovanie zvierat, používanie ohňa, hladovanie alebo obmedzovanie kŕmenia zvieraťa či pomôcky využívajúce elektrický impulz.

„Zatiaľ cirkusom len zužujeme pole pôsobenia, naším cieľom je však úplne odstrániť utrpenie zvierat v cirkusoch, ktoré spôsobujú celoživotné stiesnené ustajnenie chudobné na podnety, neustále cestovanie a drezúra,“ uviedla koordinátorka kampane za zákaz výcviku a verejného vystupovania zvierat Silvia Čaňová.
„Preto spolupracujeme na dosiahnutí celoeurópskeho zákazu cirkusov s divožijúcimi zvieratami. Dostatočne dlhé prechodné obdobie takéhoto zákona by malo zabezpečiť, že zvieratá, ktoré v cirkusoch už sú, sa podarí umiestniť do záchranných staníc, kde dôstojne dožijú. Do prírody sa už vrátiť nemôžu," konstatovala Silvia Čaňová.

Slovensko nemá vlastné cirkusy so zvieratami a podľa Slobody zvierat prichádzajú najmä z Českej republiky a Maďarska. Konštatuje, že zákazy a obmedzenia najmä divožijúcich druhov v cirkusoch už platia v 18 členských štátoch Európskej únie, napríklad v Grécku, Chorvátsku, Holandsku, Belgicku, Fínsku, Škótsku, Taliansku či Rakúsku.
Vyhláška tiež určuje podmienky na verejné vystupovanie a výcvik zvierat, ktorých sa zákaz netýka. Zakazuje napríklad pri drezúre používať oheň alebo iný podnet, ktorý môže zvieraťu spôsobiť bolesť, ako aj používať látky, ktoré ovplyvňujú vnímanie zvieraťa. Drezúra tiež musí byť podľa vyhlášky prerušená, ak je zviera unavené alebo sa na ňom prejaví príznak stresu.

A čo na zákaz cirkusov so zvieratami hovoria samotní cirkusanti, pre ktorých znamená cirkus predovšetkým biznis s ktorým si zarábajú na živobytie? „Už dlhodobo vyjadrujú nevôľu. Opakujú stále, že ich slony či tigre sú členovia ich rodín a majú sa kráľovsky. Stále nechcú pochopiť, že ide o divožijúce druhy zvierat a tie majú veľmi vysoké a veľmi špecifické nároky na uspokojovanie svojich potrieb – fyzických, mentálnych aj sociálnych. Nikdy im nebude stačiť život v klietke, cestovanie z miesta na miesto 10 mesiacov v roku a drezúra a verejné vystúpenia. Vždy to bude pre ne zdroj stresu a utrpenia,” zdôraznila Silvia Čaňová