Možno chovať pávy aj voľne v záhrade?

Možno chovať tieto krásne a majestátne vtáky voľne v záhrade?

Páv korunkatý (Pavo cristatus L.), nazývaný aj páv modrý, indický alebo obyčajný, patrí do čeľade bažantovité. Jeho pôvodnou domovinou je India a Srí Lanka, kde sa najčastejšie zdržuje v listnatých lesoch, krovinách či v trávnatých porastoch. Tieto majestátne vtáky sú všežravce, živia sa semenami, rastlinami, hmyzom a inými bezstavovcami, ale tiež obojživelníkmi a plazmi.
Aj keď pávy pochádzajú z trópov, sú odolné voči našej zime a po celom svete sa chovajú polodivo vo veľkých záhradách, parkoch a pri vidieckych domoch. V letnom období si pri takomto voľnom chove dokážu nájsť dostatok potravy sami. V zime je ich vhodné prikrmovať klasickým krmivom pre bažanty.
Sú však dosť ohrozené dravými vtákmi – hlavne kuriatka, a dospelé pávy zas líškami a túlavými psami. Znášky vedia zničiť lasice, kuny či ježkovia. Preto je odchov pri voľnom chove väčšinou malý.

Do chovu sa zaraďujú trojročné pávy a dvojročné pávice, ale pretože sa predávajú vo veku od pol do jedného roka, musí nový majiteľ s chovom počkať do ich dospelosti. Práve vo veku 3 rokoch páví kohút dospieva. V prvom roku mu zmodrá krk, v druhom roku prsia a objaví sa niekoľko prvých nadchvostových pier. Až v treťom roku mu vyrastie kompletné nadchvostové perie.
Pávica dospieva a znáša vajíčka v dvoch rokoch, ale tiež je vhodné vyčkať do tretieho roku. Hniezdo si spravidla robí pod stromom vo vysokej tráve, prípadne si vyhľadá iné bezpečnejšie miesto. Pri voliérovom chove alebo v období rozmnožovania dokážu sliepky v chránenom chove zniesť aj tri znášky. Tým sa dosiahne viac mláďat, ktoré ale potrebujú pestúnku – kvočku alebo umelý odchov chovateľom.

Kohútovi sa prideľuje 3 až 5 sliepok. Neodporúča sa chovať viac kohútov v jednom teritóriu, pretože bojujú o sliepky a územie, a môžu tak nastať problémy so zranením alebo túlaním. Pri voliérovom chove by kohúty nemali na seba vidieť, kvôli tomu istému efektu, pretože sa môžu pokúšať bojovať cez pletivo. Kohút, ktorý sa cíti byť ohrozený dominantným kohútom, nemusí mať potom záujem o párenie.

Voliéry by mali byť čo najväčšie (aspoň 40 m²), s bidlami minimálne 1,5 metra nad zemou, aby kohúty s dlhými vlečkami mohli pohodlne hradovať bez toho, aby si ich poškodili. Pávy dokážu v okrasnej či zeleninovej záhrade narobiť spúšť, preto je dobré mať aj pri voľnom chove voliéru, do ktorej môžete pávy uzavrieť na jar, keď sú záhrady najzraniteľnejšie, alebo keď budú pávice niesť či odchovávať mladé, a navyše voliéra pomôže aj pri odchyte a veterinárnom ošetrení vtákov.

Začiatkom apríla sa páv začína prejavovať svojim typickým krikom a končí začiatkom liahnutia pávikov. Koncom apríla a začiatkom mája začína pávica so znáškou. Všetko závisí od počasia a teploty. Pri počte 5 až 7 vajíčok prestáva znášať a začína sedieť na hniezde.
V prípade, že počas znášky vajíčka odnesie kuna, znášku asi na 7 – 10 dní preruší, nájde si nové miesto a začína s hniezdením znova. Po vyliahnutí (asi za 28 dní) hľadá pávica bezpečné miesto na prečkanie noci na vyvýšenom mieste záhrady. Pre mladé páviky je to dosť náročné. Vhodné je preto zaistiť uzavierateľný priestor, kam sa nemôže dostať kuna.
Niektoré pávice nie sú schopné dobre vysedieť mladé a už pri vyliahnutí jedného či dvoch pávikov opúšťajú hniezdo a ostatné vajíčka nechávajú bez povšimnutia. Preto je nutné ponechať si v chove takú pávicu, ktorá dokáže vyliahnuť všetky nasadené vajíčka.
Páviciam pred znáškou chutí miešanica zo surovín – varená ryža, vločky, pšeničný šrot, strúhaná mrkva. Pávikom prospieva vaječná miešanica, ktorá obsahuje varené vajcia, nastrúhané tvrdé rožky, nakrájané listy rebríčku a mrkvu. Keď páviky podrastú, možno im pridávať varené zemiaky a tvaroh. Pávy však nepohrdnú ani myšami, larvami Zobhobas morio a Tenebrio molitor, cvrčkami, kobylkami a ani zeleninou či ovocím.