Je možné chovať zajace v klietke?

Zajace chováme monogamným spôsobom. Samca v chove držíme stále so samicou, hoci v prírode žijú okrem času párenia oddelene. Základom úspešného chovu je vytvoriť vhodný pár. Zajac je totiž divé zviera a často sa stáva, že samica svojho nevhodného partnera ubije, alebo naopak, párenia chtivý samec počas noci samicu úplne zničí.
Mláďatá držíme spolu s rodičovskými jedincami, aj keď v prírode žijú od rodičov celkom oddelene a matka k nim prichádza len raz denne, aby ich dojčila.

Mláďatá odstavujeme vo veku 28 dní, najneskôr do veku 32 dní, do prázdnych klietok, vždy celý vrh pospolu. Chovný základ môžeme získať odchytom voľne žijúcich zajacov v revíri, avšak pri tomto spôsobe dochádza následkom zlej adaptability k pomerne vysokej mortalite.
Jedince môžeme získať aj nákupom vyradených zajacov z odchytových stredísk, pri ktorom však tiež dochádza k vysokej mortalite, a vzhľadom na kvalitu zajacov, aj k veľmi nízkej plodnosti. Ako jediný ekonomický spôsob založenia chovu sa preto považuje získať chovný základ nákupom z iných farmových chovov.

Vrh štyrikrát do roka

Samice rodia mláďatá priemerne štyrikrát do roka (maximálne sedemkrát); od jednej samice sa odstaví v priemere 5 mláďat (maximálne 15 až 20).
Samice zajacov sa vyznačujú pravidelným cyklom ruje po 42 dňoch. Dĺžka gravidity je približne zhodná.

Reprodukčné obdobie začína v decembri – prvé vrhy sa objavujú v januári, posledné vrhy sú v septembri. Optimálna doba pre kŕmenie je 15. až 16. hodina – pred začiatkom večernej aktivity zvieraťa. Kŕmi sa kŕmnou zmesou (spotreba asi 150 g na dospelý kus a deň) a senom, príp. granulami určenými pre králiky a senom.
Kompletná kŕmna zmes pre zajace obsahuje lucernové seno, ovos, lúpaný ovos, ovsené vločky a kukuricu, ako aj vitamíny a minerály. Okrem toho zajace dostávajú konáre na ohryz (jabloňové a vŕbové vetvičky), ktoré slúžia na obrusovanie zubov a ako zdroj biologicky aktívnych látok.
Pre kojace matky sa vyrába krmivo s vyšším obsahom energie; vo výkrme a v zime, aby zajace nestučneli, sa podáva menej koncentrované krmivo.
Dôležitý je dostatok čistej a kvalitnej vody, ktorú v lete treba podávať aj ráno. Potrebná je neustála kontrola a hygiena.

Významné infekčné choroby sa v dobrých podmienkach v klietkovom chove nevyskytujú. Nie je potrebná žiadna vakcinácia alebo očkovanie.
Raz do roka sa robí dezinfekcia klietok. Klietky umiestňujeme na takom mieste, aby zver mala dostatok pokoja, a mali by byť obrátené proti smeru prevládajúcich vetrov a otočené kvôli slnku na východ.
Nevyhnutné je oplotenie areálu, aby sa zabránilo úniku zajacov a vniknutiu psov či líšok pod klietky.
Mláďatá odchované v klietkach sa vo veku 2 až 3 mesiacov umiestňujú do adaptačných voliér, kde sa prikrmujú, ale hlavnú časť krmiva získavajú z porastu. Počas decembra sa z voliér odchytia a vypustia do revírov. Po vyprázdnení sa voliéry poorú a vydezinfikujú.