Je lepšie husi kúpiť, alebo radšej odchovať?

Oplatí sa drobnochovateľom ponechať si zvieratá na odchov vlastných mláďat, alebo je im výhodnejšie zakúpiť si na jar mladé?

Ak totiž chovateľ krmivo kupuje, kačky či husi zožerú cez zimu viac, ako je hodnota ich mláďat. Väčšina chovateľov sa však zhoduje v jednom: z ekonomického hľadiska sa to jednoznačne neoplatí, avšak z chovateľského aspektu predsa len ide o záľubu, radosť a oddych. Peniaze nie sú všetko a pocit z odchovu vlastných húsat či káčat sa nedá ničím nahradiť.

Podľa chovateľov, len na odchov jedného chovného káčera a dvoch kačíc zhruba za obdobie, kým nastúpia do znášky, potrebuje chovateľ cca 120 eur. Za túto sumu si v jarných mesiacoch kúpi asi 35 odchovaných dvojtýždňových káčat, ktoré už v podstate nevyžadujú teplý odchov.

Ak sa však chovateľ predsa len rozhodne odchovať si vlastné mláďatá, musí urobiť tzv. systémové opatrenia v rozmnožovacom chove. To znamená – pred naskladnením zvierat musí v prvom rade urobiť dezinfekciu a deratizáciu, dokonalú prípravu odchovne a zabezpečiť hygienicky neškodné krmivá.
Zabúdať nesmie ani na pravidelný zber trusu a na základné podstielanie suchými pilinami či hoblinami. Hydina potrebuje nielen teplo a sucho odspodu, ale aj vyhrievanie priestoru zvrchu.
Aj keď v porovnaní s inými druhmi hydiny, húsatá nemajú zvlášť vysoké nároky na podmienky prostredia, počas prvých 21 dní si vyžadujú vyššiu teplotu. Pri väčšom počte mláďat sa používajú rôzne typy keramických infražiaričov, pri menšom kŕdliku postačí aj infralampa.
Dezinfekcia sa odporúča robiť minimálne dvakrát do roka – pri zimnom ustajnení rozmnožovacieho chovu a na jar pri naskladnení tzv. odchovného kŕdľa.

Kŕmenie húsat

Pre vodnú hydinu je ideálna kombinácia pšenice, kukurice, extrudovanej sóje a jačmeňa v pomere 5 : 3 : 1 : 1. 
Kŕmenie bez použitia kompletných kŕmnych zmesí je založené na tom, že v prvých dňoch po vyliahnutí sa húsatám podávajú šroty zrnovín, strúhané okopaniny a posekané zelené krmivo.
Najskôr sa predkladá zmes ovseného a kukuričného šrotu alebo ovseného a jačmenného šrotu; ako doplnky slúžia rozdrobený tvaroh, natvrdo uvarené vajcia a posekané zelené krmivo. Využíva sa aj suchý chlieb či pečivo namáčané v mlieku.
Od 3. dňa sa húsatám ponúka strúhaná mrkva, ktorá sa premieša s mladou posekanou lucernou a žihľavou. Podiel zelených krmív sa postupne zvyšuje.
Od 5. dňa sa odporúča dávať do osobitného kŕmidla piesok a neskôr štrk. Húsatá musia mať stále dostatok pitnej vody v napájadlách, do ktorých nemôžu vstupovať.
Ďalšou možnosťou vo výžive husí je domáca výroba plnohodnotných kompletných kŕmnych zmesí, a to pomocou doplnkovej kŕmnej zmesi s vysokým obsahom bielkovinového koncentrátu, minerálnych látok a vitamínov.

Hustota obsadenia húsat závisí od typu technologického zariadenia odchovných priestorov. Ideálny pomer zvierat v chove predstavuje jeden káčer na 3 až 5 kačíc, a na 4 až 5 husí jeden gunár, pričom gunár by mal byť dvojročný.
Zaujímavé je, že gunára možno v rozmnožovacom chove „používať“ až 6 rokov, samicu 4 až 5 rokov. Káčer poslúži v chove 4 roky, samica 2 až 3 roky. Z vlastného kŕdľa sa odporúča vyberať iba samice; gunárov alebo káčerov je vhodné zabezpečiť z iného chovného kŕdľa.

Aj počas chladného počasia sa húsatá vypúšťajú do výbehu, aby sa otužovali a pohybom na slnku si zlepšovali kondíciu, pričom ich doba pobytu vonku sa postupne predlžuje.
Mláďatá musia nocovať na suchej podstielke. Od tretieho týždňa veku môžu byť pri vonkajšej teplote nad 18 °C na pastve celý deň.