Hierarchia v kŕdli hydiny

Malé kurčatá spočiatku medzi sebou nepoznajú žiadne spoločenské uprednostňovanie. Sotva však povyrastú, začína sa ich hierarchistické zaraďovanie v rámci kŕdľa.

Kohútiky alebo niektoré kurčatá, ktoré sa vyliahli z ťažších vajec, rastú rýchlejšie a tak sa snažia oproti svojim rovnako starým súkmeňovcom získavať určité výhody. Či už pri odsadzovaní bidla, alebo v rýchlosti akou sa dostanú ku kŕmitku, z ktorého najlepšie sústo uchmatnú pre seba, dobre sa zasýtia, v dôsledku čoho rýchlejšie rastú, čo opäť dokážu zúročiť.

Prirodzene, stávajú sa silnejšie, vyvinutejšie a začínajú inštinktívne pociťovať akúsi nadradenosť. Od slabších jedincov si priam vyžadujú uhýbanie a dávanie prednosti. Toto zaradenie sa samovoľne tvorí pri každom druhu zvierat, ktoré žijú v skupine, stáde alebo v kŕdli. Medzi dospelými zvieratami sa pritvrdzuje, teda aj medzi hydinou. Sliepka odháňa inú, v poradí s nižším zatriedením, ale sama uhýba pred jednotlivcom, ktorý je agresívnejší a vyššie postavený v „kŕdľovom rebríčku“.

Obhájiť miesto

Keď vpustíme do ustáleného kŕdľa nové sliepky alebo „zablúdia“ od suseda, čoskoro sa dá zistiť, najmä pri kŕmení, ako si dokážu obhájiť svoje miesto. Ak je prišelec, energická sliepka neutečie, postaví sa na obranu, prípadne je ešte aj agresívna, tak ju kŕdeľ akceptuje. Tá, ktorá sa pri prvom ďobnutí utiahne a odíde stranou, je „odpísaná“ a na ňu si trúfne aj tá, ktorá je sama posledná v konkrétnom kŕdli.

Aj z vlastného kŕdľa slabšia sliepka v prítomnosti nadradenejšej opustí konkrétny priestor, ktorý si ona obhajuje a nečaká na ďobanec. Odkráča, alebo čaká v ústraní, kedy sa aj pre ňu naskytne miesto napríklad v popolišti, na bidle alebo pri kŕmidle.
Taktiež ak je sliepka vychudnutá, preperujúca sa, zranená s poškodeným či znečisteným perím, zastrihnutými letkami, chvostom a podobne, má pocit menejcennosti a radšej z kŕdľa bočí. Ak negatívne exteriérové znaky pretrvávajú, stáva sa individualistkou, čo je nežiaduce najmä v plemennom chove, pretože aj kohút ju prestáva pojímať. To je veľmi cenný poznatok, ktorý treba v zostavenom kŕdli rešpektovať.

Správny kohút

Keď sa dve sliepky chystajú do vzájomného útoku z rôznych príčin, správny kohút ďobnutím umravní tu slabšiu, akoby chcel pripomenúť jej postavenie v kŕdli. Niekedy stačí len jeho zdvihnutá hlava a výstražný pohľad, prípadne varovný hlas a je po potýčke.

Aby sa zabránilo zbytočným bojom a stresom v plemennom kŕdli, najvhodnejšie je zostaviť ho včas zo sliepok, ktoré boli odchované od mlada v spoločnom výbehu, prípadne na spoločnom dvore, kde sa už vytvorilo ich spoločenské zaradenie.
Najviac odvahy a rozhodnosti kdekoľvek si vybojovať miesto pre seba a pre svoje potomstvo majú kvočky, ktoré vodia kurčatá, i keď ide o sliepku – kvočku, ktorá bola dovtedy v hierarchii kŕdľa posledná. Zvyčajne jej „materstvo“ akceptujú aj iné druhy hydiny a dospelé jedince sa v mnohých prípadoch dokážu povzniesť aj na priamu bezočivosť kurčiat, ktorú kvočka statočne obhajuje i s nasadením vlastného života.
Dopomáha jej k tomu vedomie, že jej autorita a prestíž, nesmie byť „naštrbená“ pred vlastným potomstvom, takže je odhodlaná bojovať o svoje privilégiá nielen vo vlastnom kŕdli, ale neohrozene sa postaví aj pred iný druh hydiny podstatne väčší, prípadne sa pustí do psa alebo dobiedzajúcej mačky, ba aj do človeka.

Pán v kŕdli

Najväčším pánom v kŕdli je kohút za predpokladu, že je dostatočne temperamentný a patrí k chovanému plemenu sliepok a korešponduje s ich plemennou príslušnosťou vo veľkosti, hmotnosti a vekovo. Ak je zle vyvinutý, alebo z iného plemena, ktoré je v exteriéri menšie, prípadne je hmotnostný nepomer medzi pohlaviami, veľmi ťažko sa presadzuje ako plemenník. Tým trpí jeho autorita, rešpekt u sliepok, čo sa odzrkadľuje na oplodnenosti vajec.

Keď na dvor zablúdi iný kohút, tak zvyčajne veľmi rýchle si v danom prostredí uvedomí v akom postavení sa nachádza a prevažne nevyhľadáva potýčku, ale skôr ako „hrdina“ so vztýčenou hlavou opúšťa dvor, akoby nič. Ak má dostatočné sebavedomie a dokáže približne odhadnúť domáceho soka, tak v krátkom časovom úseku si neľútostne zmerajú sily a rozhodne sa, kto bude v hornom postavení.
Pokiaľ sa „návštevník“ púšťa do bitky z recesie, tak domáci povzbudzovaný svojim háremom, do boja vkladá všetku silu a um, pretože jemu ide o česť, aby sa pred svojimi družkami nezosmiešnil a nestratil autoritu. Niekedy je zápas taký prudký, že tečie krv najmä z hrebeňa a lalokov. Horšie je, keď bojové nálady pochytia naraz plemenníkov, ktorí pôsobia v jednom kŕdli. Zvyčajne viackrát po sebe porazený kohút je odsunutý na druhé miesto, čo v plemennom chove nie je žiaduce.

Pri sliepkach ľahkého typu sa k jednému kohútovi odporúča priradiť 10 – 15 nosníc, pri stredne ťažkom type 1 : 8 – 10 a pri ťažkom type 1 : 4 – 5 nosníc. V kategórií kury okrasné a so športovým zameraním pomer 1 : 6, morky 1 : 3 – 4, kačice a perličky 1 : 3 – 5 a husi 1 : 4 – 5.