Na našich stránkach sú používané súbory cookies pre Vašu maximálnu spokojnosť pri prehliadaní. Odporúčame, aby ste ich akceptovali.

cancel

Existuje priateľstvo medzi sliepkami?

Kategória: Články Dátum: Hit: 309

Existuje medzi sliepkami priateľstvo? A ak áno, mohol by sa zmenou podmienok chovu zlepšiť ich život?

Vedecký tím dr. Siobhan Abeyesingheovej z Royal Veterinary College sledoval pomocou kamier správanie nosníc a zo záznamu potom zisťoval, ktoré sa k sebe chovali priateľsky a či im bolo pospolu príjemnejšie ako v blízkosti iných „kolegýň“. Inak povedané – kritériom bolo, koľko času ktorá sliepka trávi s inou sliepkou.
Predpokladalo sa totiž, že sliepky sú svojim spôsobom v kŕdli organizované a správajú sa podobne ako príslušníci niektorých iných druhov, tvoriacich svorky či stáda.
Priateľstvo, ako je známe, má blahodarný vplyv, čo sa prejavuje na psychickom a zdravotnom stave. Z týchto úvah pramenila predstava prípadného vylepšovania podmienok a technológií chovu, ktoré by boli k rozvíjaniu priateľských vzťahov medzi vtákmi prívetivejšie. Prípadné vyššie náklady na investície by sa chovateľom mohli vracať tým, že by ich zverenkyne ľahšie prekonávali stresové situácie, čo by sa odrazilo v zlepšenej reprodukcii, teda i znáške vajec.

Pokus v klietkach

Pokus bol robený v klietkach štvorcového pôdorysu so stranou 1,75 metra. Táto plocha bola rozčlenená na štyri časti. Najmenšou, čiastočne separovanou časťou bolo hniezdo pre znášku. Najväčšiu časť predstavovala plocha s podstielkou a nad ňou boli tyčky pre nočné hradovanie.
V časti určenej na kŕmenie bola kvapková napájačka, zásobník na kŕmenie peletami a na piesok kvôli dobrému tráveniu. Nosnice (Hyline Brown) pochádzali z klasickej komerčnej odchovne, kde boli ako kurčatá chované na hlbokej podstielke, v počte 20-tisíc kusov na halu.
Kým sa začalo vlastné sledovanie dospelých nosníc, zvieratá boli dva týždne ponechané spolu v klietke na takzvané zoznamovanie. Až potom sa zapol kamerový systém, ktorý v určitých časových intervaloch zaznamenával postavenie jednotlivých zvierat.
Prístroje bežali osem týždňov a získali záznamy správania zvierat v ôsmych rovnakých skupinách (každá s 15 nosnicami). Zo záznamu sa potom zisťovalo, ktoré dvojice spolu trávia viac času, než aby to bola náhoda.

Teória a prax

Dr. Siobhan Abeyesingheová, vedúca tímu priznala, že takýto výsledok pokusu nepredpokladala. V čase denných aktivít na správaní nosníc nič nenaznačovalo, že by dochádzalo k vzájomnému bratríčkovaniu či prejavom sympatie. Rovnako, žiadnu náklonnosť nezistilo ani nočné špehovanie pri hradovaní. Aj ku spánku si sliepky k sebe prisadali úplne náhodne.
Záver štúdie vyznel v tom zmysle, že moderné sliepky, i keď sú chované v malých skupinách, v ktorých sa navzájom dobre poznajú, súdružské vzťahy nevytvárajú a ani ich nevyhľadávajú.

Z toho vyplynul nasledujúci záver: I keby sa nosniciam v úžitkových chovoch previedli úpravy klietkových chovov na iný, ktorý by im uľahčoval udržovanie separátnych priateľských zväzkov, opatrenie by sa minulo účinkom a slepačí život sa v tomto smere nezlepší.
Snaha zaistiť nemým tváram vytvárať prirodzené priateľské vzťahy, častý to argument ochrancov zvieracích práv, týmto poznaním stráca na svojom antropomorfistickom pôvabe. Sliepky síce vykazujú znaky základov empatie v situáciách, kedy sa kurčatám niečo deje, ale priateľstvo medzi dospelými sa u nich nenosí. Vedkyne sa netaja tým, že výsledky nepotvrdili ich očakávania. Niet divu.

V poslednej dobe sa skôr objavovali články o „slepačej inteligencii“, ich schopnostiach empatie k potomstvu. Preto sa tak trochu počítalo s tým, že sliepky budú nejaké väzby udržovať a pokiaľ im ich narušíme, že to u nich povedie ku stresu. A keďže ten zase aktivuje vírusové choroby a zhoršuje vzájomnú komunikáciu buniek s dopadom na vyššiu chorobnosť, mali nové poznatky priniesť návod, ako klietky vylepšovať.

Keďže je všetko inak, snaha nájsť vinníka vedie ku špekuláciám. Môžu za to údajne veľkokapacitné odchovne, v ktorých si zvieratá nemajú možnosť vtisnúť do pamäte správny vzor správania – vyrastať v malom kolektíve pod dohľadom kvočky. Tá si svoju skupinku kurčiat sprvoti úzkostlivo drží stranou od kŕdľa.
Tým, že kurčatá teraz vyrastajú v akomsi anonymnom mega kŕdli, mohlo viesť k osvojovaniu taktiky sociálnej tolerancie. Ich slabé sociálne väzby tak mohli byť dôsledkom zmenených podmienok domestikácie, v ktorých je selekčný tlak zameraný hlavne na rýchlosť rastu.

V takom prípade sa totiž vydávanie energie na vytváranie a udržovanie nejakých vzťahov stáva kontraproduktívne. Jedince s chúťkami sa vyhľadávať a spolu s nimi aj gény predispozície k takému správaniu, z populácie miznú.
Vedkyne však hodlajú v skúmaní sliepok pokračovať. Na rade je overenie, či menej zdomácnená kura (ktorá neprešla tvrdou selekciou veľkochovov), je na tom s priateľstvom tiež tak biedne ako moderná a na jednostrannú produkciu šľachtená línia.

Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December