Ekologický chov králikov
Ekologický chov králikov môže byť pre chovateľov zaoberajúcich sa ekologickou produkciou zaujímavou alternatívou.
Plemenitba králikov v ekologickom chove využíva prirodzené pripúšťanie. Inseminácia nie je zakázaná, ale v ekologickom režime sa javí ako neefektívna.
Vyberané by mali byť zdravé zvieratá bez dedičných chýb a jedince, ktoré mali v odchove najlepšie prírastky, pochádzajú z najpočetnejších a vyrovnaných vrhov. Pri výbere pre ďalší chov je dôležitý i exteriér. Vzhľadom na to, že cieľom ekologického chovu králikov je najmä produkcia mäsa, vhodné je voliť králiky s veľmi dobrými šírkovými a dĺžkovými proporciami, s dobrou zmäsilosťou a osvalením tela.
Skupiny podľa pohlavia
Do chovu zaraďujeme vyspelé zvieratá, čo je pri stredných plemenách vo veku 7 – 9 mesiacov a s hmotnosťou najmenej 3,5 kg. Pohlavné dospievanie nastupuje asi v 3 – 4 mesiacoch veku, preto je nutné vytvoriť skupiny podľa pohlavia, aby sa zabránilo neplánovanej gravidite.
Králiky musia byť trvale označené spôsobom, umožňujúcim ich identifikáciu podľa platných predpisov, najvhodnejším riešením je tetovanie. V ekologickom chove je možné uplatniť individuálnu prirodzenú plemenitbu, ktorá spočíva v pripúšťaní jednotlivých samíc príslušným samcom. Na jedného samca sa počíta s 8 – 15 samicami.
Platí zásada, že králičica sa vpúšťa do koterca k samcovi. Možné je využiť i skupinovú prirodzenú plemenitbu, kde sa k samcovi priraďuje 6 – 8 samíc. Zásadou je zaistiť dostatočne veľký priestor, aby nedochádzalo k bojom v skupine.
Ruja, gravidita, pôrod
Ruja králikov sa najlepšie prejavuje na jar, ale rozmnožovania sú schopné počas celého roku. U králičice sa prejavuje špecifickým správaním ako je trenie spodnej čeľuste, pysku či krku o hrany v koterci, časté prehrabovanie podstielky, vytrhávanie chlpov alebo snaha o stavbu hniezda.
Možno vyvolať aj tzv. provokovanú ovuláciu. Spoľahlivá metóda zistenia gravidity je opatrná palpácia, ktorú možno robiť od 12. dňa po zapustení. Gravidita trvá 30 – 31 dní. V poslednom týždni možno pozorovať zväčšené brucho i mliečne bradavky a typické je zháňanie materiálu na stavbu hniezda.
Pôrod prebieha hlavne v noci, preto je nutné zaistiť samici pokoj. Mláďatá sa rodia slepé, neosrstené so zlou termoreguláciou, najčastejšie v počte 6 až 10 kusov. Vidieť začínajú vo veku 12 – 14 dní a v tej dobe začínajú opúšťať hniezdo.
Vhodné plemená
Pre účely ekologického chovu králikov zameraného na produkciu mäsa je vhodné použiť stredné plemená - veľký svetlý strieborný, novozélandský biely, novozélandský červený, kalifornský, nitriansky a ďalšie.
Vhodnosť stredných plemien spočíva v tom, že sa vyznačujú mäsovým typom, pre ktorý je charakteristické výborné osvalenie panvových končatín a chrbta, výborná reprodukčná schopnosť a ranosť.
Ďalšou požadovanou vlastnosťou je schopnosť výborne zužitkovať krmivo a dosahovať optimálne prírastky. Na porážku sú vhodné králiky so živou hmotnosťou 2,6 – 3,4 kg, s minimálnym vekom pri porážke 110 – 130 dní.
Samice stredných plemien musia pravidelne zabrezávať a rodiť v dostatočnom množstve zdravé potomstvo. U samcov je plodnosť daná schopnosťou produkovať dostatočné množstvo kvalitných spermií a ochota ku skoku.
Králiky pochádzajúce z neekologických chovov sa môžu označovať ako bioprodukt najskôr po 3 mesiacoch od zaradenia do ekologického chovu.
V podmienkach ekologického chovu možno chovať králiky v čistej forme zvoleného plemena, alebo voliť vhodné úžitkové kríženie s využitím heterózneho efektu. Králiky, ktoré vznikli krížením, majú väčšiu životaschopnosť, sú zdravšie, majú rýchlejší rast a samice rodia väčší počet životaschopných mláďat.
V ekologickom chove zameranom na produkciu mäsa je vhodné využiť úžitkové kríženie, kde je kríženie v určitej generácii ukončené a všetky hybridné králiky oboch pohlaví určené k výkrmu sú následne porazené. Najjednoduchšou formou je kríženie dvojplemenné, prípadne trojplemenné. Neodporúča sa používať hybridné línie králikov, určené do intenzívnych farmových systémov, pretože v konvenčnom klietkovom chove majú králiky presne stanovenú kŕmnu dávku, ktorú tradičné kŕmenie nezaistí a spolu s prirodzeným spôsobom chovu môže dôjsť ku zníženiu intenzity rastu u týchto vysoko úžitkových hybridov.
Ustajnenie
Ekologický chov králikov musí vychádzať z fyziologických a etologických vlastností králikov a naplňovaní ich prirodzených potrieb. Prapredok dnešného domáceho králika je divý králik, ktorý žije v kolóniách. V rámci väčších či menších skupín si každý z králikov vyhrabe svoju vlastnú noru a má vlastný revír. Vo vnútri skupiny existuje poradie rozdelené podľa pohlavia, pričom dominantný samec stojí nad ostatnými zvieratami v skupine, a tým ovláda revír.
Králiky sú napriek spoločenskému životu v skupinách úplne samostatné jedince, čo je pozorovateľné i u domácich králikov. Už pri odrastenejších mláďatách sa veľmi skoro prejavujú nároky na vlastný ohraničený priestor.
Pokiaľ nie je vlastný priestor zaistený najmä v období pohlavnej zrelosti, dochádza k vzájomnému napádaniu králikov. Skupinové ustajnenie je bezproblémové, pokiaľ majú zvieratá k dispozícii dostatočný priestor s možnosťou úkrytu, možnosť pohybu s prístupom do výbehu.
Chovateľ by mal zaistiť kontakt s inými králikmi zrakom, sluchom, čuchom i telesným kontaktom.
V ekologickej produkcii platí zákaz klietkového ustajnenia králikov. Minimálna plocha pre chovného samca či samicu je 0,5 m2, pre samicu s vrhom (pri zohľadnení veľkosti plemena) je 0,75 m2; pre králiky vo výkrme 0,2 m2 na kus.
Plocha výbehu pre dospelé chovné zvieratá a samicu s vrhom by mala byť 5 m2 a pre králiky vo výkrme 1 m2. V ekologickom chove je možné chovných samcov a samice v období gravidity ustajniť individuálne. Králiky vo výkrme sa chovajú skupinovo. Skupinové ustajnenie všetkých kategórií králikov patrí k najprirodzenejšiemu spôsobu chovu a malo by odpovedať potrebám pre 10 až 15 zvierat.
Výživa a kŕmenie
Králiky v ekologickom chove musia byť kŕmené organicky vyrobeným krmivom odpovedajúcej kvality, krmivo má pochádzať z vlastnej produkcie alebo z inej ekologickej farmy.
Králikom musí byť v letnom období umožnený prístup k zelenému krmivu. Kŕmne zmesi môžu byť vyrábané v certifikovanej výrobni krmív zo surovín, ktoré sú v súlade s platnou legislatívou.
Technológia kŕmenia musí rešpektovať skutočnosť, že králik prijíma malé množstvo krmiva až 30-krát denne a až 65 % krmiva prijme v noci. Preto sa odporúča podávať krmivo najmenej trikrát denne a večer podať väčšie množstvo kŕmnej dávky, ktorá by mala uspokojovať potreby králikov podľa kategórie, veku a živej hmotnosti.
Kŕmna dávka sa zostavuje pre samcov a samice v reprodukčnom pokoji, pre samcov a samice v období pripúšťania, samice gravidné, kojace, mladé králiky, králiky vo výkrme a pre mladé chovné králiky.
V ekologickej produkcii platí zákaz používania látok ku stimulácii rastu.
