Dostatok čerstvej a pitnej vody pre prasiatka

Všetky ošípané musia mať od veku dvoch týždňov stály prístup k dostatočnému množstvu nielen čerstvej, ale aj pitnej vody s teplotou 8 až 15 °C.

Pre chovateľov to znamená, že musia zabezpečiť požadovanú kvalitu napájacej vody a uskutočňovať jej kontrolu. Kŕmne a napájacie zariadenia musia byť zhotovené a umiestnené tak, aby kontaminácia krmiva, vody a aj nežiaduci účinok súťaženia medzi zvieratami boli minimálne.
Potreba pitnej vody ošípaných sa mení v závislosti od jej živej hmotnosti, obsahu sušiny v krmive a mikroklimatických podmienok ustajnenia. Pri teplote prostredia do 25 °C predstavuje potreba vody na l kilogram prijatej sušiny krmiva 3 až 5 litrov vody; pri teplotách 25 až 30 °C treba počítať so zvýšenou spotrebou vody o 25 % a pri temperatúre nad 30 °C až o 50 percent. Pre dojčiace prasnice základná spotreba napájacej vody predstavuje 15 litrov, pričom na každý ciciak sa táto spotreba zvyšuje o 1,5 litra.

Ošípané sa nepotia
Pre ošípané sa za kritické teploty považujú teploty 26 °C a vyššie, pri ktorých sa zvyšuje aj ich rektálna teplota. Ošípané sa nepotia a možnému prehriatiu organizmu sa bránia najmä evaporáciou – výparom, a to hlavne zvýšenou frekvenciou dýchania, čo je prvým fyziologickým indikátorom reakcie na vysokú teplotu prostredia. Pri letných teplotách, pokiaľ majú možnosť, si vždy líhajú tak, aby mali rypák nasmerovaný proti prúdeniu vzduchu.
Ošípané pri vyšších teplotách znižujú produkciu tepla a následne aj príjem krmiva. V dôsledku tepelného stresu sa mení aj ich správanie. Sú menej aktívne, uprednostňujú ležanie na roštovej podlahe, a na kalenie a močenie využívajú priestor s plnou podlahou, pričom sa v týchto exkrementoch aj váľajú, aby sa ochladzovali. V horúcom počasí s denným maximom presahujúcim 30 °C sa prasnice a staršie ošípané majú ochladzovať. Pásmo tepelnej rovnováhy pre individuálne chované ošípané je 20 – 22 °C, pre skupinovo ustajnené ošípané v rozmedzí 16 – 18 °C. Za prípustné sa považujú aj teploty 14 – 19 °C. Maximálna teplota maštaľného vzduchu nemá v letnom období prekročiť teplotu vonkajšieho vzduchu o viac ako 3 °C.

Kontrola napájačiek
Chovateľ by mal pravidelne kontrolovať napájačky z hľadiska poruchovosti a aj požadovaného prietoku. Ošípaná nesmie mať problém s prístupom k napájacej vode a prietok v napájačkách nemá byť príliš nízky. Minimálny prietok pre výkrm ošípaných sa odporúča dva litre za minútu, pre prasnice a kance tri litre za minútu.
Všetky typy napájacích zariadení musia byť udržiavané v dôkladnej čistote a kontrolované najmenej raz za deň. Musia sa dať ľahko ovládať zvieratami bez možnosti zneužívania a mali by byť bezporuchové. Pri skupinovom ustajnení na jednu napájačku môže pripadať najviac 12 odstavčiat, resp. výkrmových ošípaných alebo 6 prasníc.
Okrem najrozšírenejších kolíkových napájačiek uplatnenie nachádzajú aj miskové a tzv. mušľové napájačky. Pri ich inštalácii treba dodržať určité zásady a parametre týkajúce sa výšky osadenia v koterci a prietokového množstva.
Okrem týchto typov sa používajú aj zvlhčovacie napájačky – ventily, ktoré bývajú súčasťou kŕmnych zariadení a umožňujú voľbu konzistencie kŕmnej dávky; v kombinácii s miskou či válovom plnia funkciu miskovej napájačky. Použitie zvlhčovacích napájačiek pre prasnice v pôrodnici môže pri nevyžratom krmive znemožňovať príjem vody, v dôsledku čoho najmä v letnom období prasnica môže trpieť smädom, čo sa odzrkadlí aj v zníženej tvorbe mlieka a zhoršenom prekonávaní tepelného stresu. Lepšie je preto využívať kolíkové napájačky. Aj v prípade použitia kŕmnych zariadení so zvlhčovacími ventilmi je potrebné zabezpečiť samostatné napájačky.
Pri všetkých typoch používaných napájačiek je dôležité pravidelne zisťovať prietok, ktorý v dôsledku upchatia alebo zanesenia nečistotami býva často nevyhovujúci. Toto sa tiež môže prejaviť na zníženom príjme vody, čo je z hľadiska správnych fyziologických pochodov nežiaduce.

Spoločnosť VETIS má vo svojej ponuke rôzne typy napájačiek.