Čo tak chovať poštové holuby?

Poštové holuby boli odjakživa spoločníkmi kráľov, ktorí ich využívali na rýchle spravodajstvo medzi sebou.

Holubí „špióni“ mali významnú úlohu najmä počas druhej svetovej vojny, keď prelietavali ponad nepriateľské územie s fotoaparátmi na prsiach a tak informovali o situácii na zemi. V čase mieru využívali služby holubov aj poštové úrady. Dnes sa už s využitím holubov na iné ako športové účely stretneme len zriedka.

Chov poštových holubov je časovo a aj finančne pomerne náročný šport. Tréningy, kŕmenie či hygiena operencov patria do dennej náplne práce chovateľa, pre ktorého sú jeho zverenci súčasťou života, pýchou i láskou. Holubárstvo je vecou dobrého pozorovateľského talentu, chovateľského citu, disciplíny a ochoty stráviť nejeden víkend v nasadzovacom stredisku, či vstávať veľmi skoro ráno kvôli tréningu alebo preletu operených pretekárov.

Ako začať?
Chovateľ – začiatočník si musí uvedomiť, že poštový holub je srdcom bojovník a športovec, ktorý vždy hľadá cestu domov. Na to, aby sa vracal rád, mu treba vytvoriť vhodné podmienky. Zaobstarajte si holuby od jedného, dlhodobo dobrého chovateľa, ktorý je z vášho okolia, a podozvedajte sa od neho čo najviac o chove holubov v praxi.
Najdôležitejšie je zabezpečiť si základný chovný materiál, pretože od kvality základného materiálu závisí značná časť budúcich úspechov. Lepšie je držať menej holubov, ale kvalitných, pretože hodnota chovu nezávisí od počtu, ale od kvality chovaných jedincov. Najlepšie je začať s niekoľkými pármi chovných holubov.
V prvom roku si treba odchovať niekoľko mláďat, a tie ešte na jeseň počas pretekov mladých holubov precvičiť. Po jesenných pretekoch mláďat nasleduje obdobie preperovania a príprav na jarnú časť pretekov starých holubov. Medzitým môže chovateľ navštíviť výstavy či burzy a získať tak nezaplatiteľné skúsenosti.

Aký holubník?
Veľa ľudí má zaužívanú predstavu, že ideálnym holubníkom je tzv. holubník na stračej nohe, teda akási vkusná búdka na podpornom pilieri s otvormi pre holuby. Pre účely chovateľa poštových holubov však veľmi dobre poslúžiť nedokáže.
Asi najrozšírenejším typom sú tzv. komorové holubníky – samostatné stavby s dostatkom vnútorného priestoru pre ich členenie a vybavenie. Samozrejmosťou sú dvere pre chovateľa a výlety pre holuby. Takýto holubník dokáže poskytnúť holubom plnohodnotné bývanie a chovateľovi pohodlnú manipuláciu a priestor pre potrebné úkony. Z hľadiska bezpečnosti treba myslieť na tesnosť otvorov – pri zatvorenom holubníku by nemali hroziť nechcené návštevy od dravcov či hlodavcov. Výhodou je možnosť jednoduchého pripojenia vonkajšej voliéry.

Podkrovné holubníky boli obľúbené v minulosti, keď sa podkrovie využívalo ako úložný priestor. Pre osvetlenie stačí zopár sklenených škridlíc, k tomu malú stavebnú úpravu pre výlety a vetranie a holubník je na svete. Ich nevýhodou sú sťažené podmienky pre chovateľa a zložitejšie úpravy interiéru podkrovia.
Potrebné je zariadiť dostatočné vetranie a vnútorný priestor upraviť tak, aby holubom neboli prístupné priestory, kde sa chovateľ nedostane. Ak sa v dome býva, holuby budú v zime vďačné za teplo z obydlia. Výhodou sú aj vstupné náklady – úprava podkrovia je spravidla lacnejšia ako stavba nového holubníka.

Voliérové holubníky sú používané najmä pre chovné holuby na odchov mláďat. Sú teda skôr doplnkom ku klasickým holubníkom. Využitie nájdu aj pre vdovy počas pretekovej sezóny. Ich výhodou je vzdušnosť, bezprachové prostredie pre holuby a pri použití roštov aj jednoduché čistenie. Pri nepriaznivom počasí sa však otvorené steny stávajú nevýhodou