Chov malého plemena jersey - na mlieko, maslo a syry
Plemeno jersey je známe svojou schopnosťou efektívne produkovať mlieko s vysokým obsahom zložiek, čo v nemalej miere prispelo k zvýšeniu popularity jeho chovu.
Záujem o jeho chov sa zvyšuje, najmä pre schopnosť prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam a chovateľským systémom. Nemenej významná je aj nenáročnosť, dobrý zdravotný stav, pravidelné zabrezávanie a ranosť.
Na Slovensku je plemeno jersey známe v súvislosti s jeho využitím v zošľachťovacom krížení slovenského strakatého plemena. Do bývalého Československa boli prvé zvieratá privezené z Dánska v roku 1956. Podľa údajov Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (rok 2019) sa u nás chová 1 039 zvierat plemena jersey, väčšinou v malej početnosti u súkromne hospodáriacich roľníkov. Najväčší chov má Roľnícke družstvo podielnikov (RDP) Most pri Bratislave a spoločnosť Agrovia a. s., Dolné Trhovište pri Hlohovci.
Na maslo, syry
Jersey má najvyššiu relatívnu mliečnu úžitkovosť v pomere k telesnej hmotnosti. Mäsová úžitkovosť je nízka.
Jerseyské plemeno nemá medzi ostatnými dojnými plemenami konkurenciu. Dojnice sú vynikajúcim „výrobným strojom“ na mlieko a majú najdlhší priemerný produkčný život.
Mlieko jerseyok v porovnaní s mliekom ostatných plemien obsahuje väčší podiel sušiny – o 20 % viac proteínových častíc, ale aj o 15 % viac vápnika. Jerseyské mlieko je najvhodnejšie na výrobu mliečnych výrobkov – z rovnakého množstva mlieka sa z jerseyského vyrobí o 20 % viac syrov a o 30 % viac masla. Na základe veľkosti tukových guľôčok je stĺkanie masla z tohto mlieka rýchlejšie ako z mlieka ostatných plemien. Výťažnosť pri výrobe syrov je vyššia vďaka zvýšenému obsahu kapa kazeínu BB.
Výhodou dojníc je skutočnosť, že ich produkcia mlieka, vzhľadom na hmotnosť, je oveľa vyššia než pri ostatných mliečnych plemenách – produkujú viac mlieka za laktáciu než je ich živá hmotnosť- viac ako 17-násobok svojej živej hmotnosti v mlieku za každú laktáciu.
Dojnice sa vyznačujú dobre utváraným vemenom, perzistencia laktácie je na dobrej úrovni, mlieko je vhodné pre produkciu syrov a masla, pretože tukové guľôčky, ktoré obsahuje, sú veľké. Výhoda plemena jersey spočíva aj v možnosti produkcie A2 mlieka. Toto mlieko sa vyznačuje obsahom kazeínu typu A2, oproti bežnému typu A1. Uvádza sa, že kazeín typu A2 pôsobí priaznivo na ľudské zdravie a znižuje riziko vzniku diabetes 2. typu a ochorení srdca.
„Srnčia“ papuľka
Plemeno jersey sa vyznačuje malým telesným rámcom, jemnou kostrou so slabšie vyvinutým svalstvom, priestrannou panvou, dlhým a tenkým krkom, priestranným vemenom, malou hlavou a „srnčou‟ papuľkou. Váži približne 350 kg a výška v kohútiku dosahuje 115 – 120 cm.
Farba srsti je tmavohnedá, v dospelosti žltohnedá. Povolené sú menšie biele odznaky. Jerseyský dobytok je raný, jalovice sa prvýkrát pripúšťajú vo veku 14 – 15 mesiacov a telia sa vo veku dvoch rokov. Zvieratá sú dlhoveké a dobre využívajú objemové krmivá a pastvu. Efektívnejšie využívajú krmivo oproti čiernostrakatému nížinnému dobytku.
Prednosťami plemena sú vysoká relatívna úžitkovosť, plodnosť a dlhovekosť. Dĺžka medziobdobia by mala dosahovať hodnotu 370 – 380 dní. Exteriér zvierat by mal byť vhodne utváraný, dôraz je kladený najmä na končatiny a vemeno. Dojnice sa vyznačujú žľaznatým, dobre utváraným vemenom, ktoré je primerané hlboké a cecky sú pravidelne rozmiestnené.
Končatiny sú pevné a suché, paznechty tmavo pigmentované, nášľapová plocha paznechtu v porovnaní k hmotnosti tela je najväčšia zo všetkých plemien dobytka.
Konverzia krmiva je na vysokej úrovni, pretože objem predžalúdkov je väčší o 15 %. Dĺžka života zvierat tohto plemena môže dosiahnuť 18 až 22 rokov. Najdlhšie žijúca jerseyská krava mala 37 rokov, pochádzala z centra pre záchranu zvierat v Anglicku. Kravy sú pokojnej povahy, často veľmi zvedavé. Naopak, býky sú po dosiahnutí chovateľskej dospelosti agresívne.
Z ostrova Jersey
Jersey pochádza z normandského a bretónskeho dobytka, chovaného na západe Francúzska a pri jeho vzniku boli použité aj plemená guernsey a dobytok z pobrežia Anglicka. Na ostrove Jersey platil od roku 1763 zákaz dovozu zvierat, čím šľachtenie plemena prebiehalo izolovane.
V ranom období bol dobytok jerseyského ostrova známy pod označením alderneyský dobytok a neskôr bol premenovaný na jersey. Na ostrove Jersey sa na základe dostupných informácií nachádza približne 6-tisíc zvierat tohto plemena. V roku 1833 bola sformovaná Kráľovská jerseyská poľnohospodárska asociácia, ktorá definovala ciele a smery šľachtenia plemena a v roku 1866 bola na ostrove Jersey zriadená plemenná kniha.
Na základe výbornej prispôsobivosti na rôzne podmienky chovu bolo plemeno vo veľkom exportované do mnohých krajín sveta. V súčasnosti sa na ostrove Jersey nachádza cca 30 veľkých fariem, v minulosti tu však bolo viac ako tisíc malých poľnohospodárov, ktorí chovali tento dobytok.
Na ostrove Jersey vyprodukovali dojnice v roku 2018 v priemere 5 166 kg mlieka s tukovosťou 5,30 % a obsahom bielkovín 3,74 %. Medzi krajiny s najväčšími populáciami tohto plemena patrí USA, Južná Afrika, Kanada, Anglicko, Nový Zéland a Austrália. Významnými chovateľskými krajinami sú aj Brazília, Guatemala, Argentína, Costa Rica, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Japonsko a Keňa.
Záujem o plemeno upadol v 60. rokoch 20.storočia, kedy boli zavedené jednotné ceny za mlieko. Keďže farmári boli zaplatení len za množstvo mlieka a nie za zložky, mnoho chovateľov od chovu jerseyského dobytka upustilo. Postupný nárast produkcie plemena a taktiež zavedenie príplatkov za zložky mlieka viedli k zvýšenému záujmu o jeho chov.
