Chceli by ste chovať kozy?
Chceli by ste chovať kozy, ale neviete, aké plemeno si vybrať?
Plemená kôz môžeme deliť do skupín podľa viacerých hľadísk – podľa pôvodu, zoologických znakov, podľa krajín a zemepisných pásiem, vzniku a rozšírenia.
Najvhodnejší systém je delenie podľa chovného zamerania a prevažujúcej úžitkovosti na vlnové, podsadové, mliekové a s kombinovanou úžitkovosťou.
Vlnové plemená: prevládajúcim produktom je jemná mohérová srsť, vedľajšími produktmi sú mäso a koža. Medzi typické predstaviteľky tejto skupiny sú mohérová (angorská) koza a sovietske vlnové kozy (kazašská, uzbecká, tadžická, čeklinská). Podsadové plemená: prevládajúcim produktom je veľmi jemná podsada, vedľajším je mäso, mohér, mlieko, kožušina. Typické predstaviteľky sú kozy pridonské, orenburské, hornoaltajské.
Mliekové plemená: prevládajúcim produktom je mlieko, vedľajšími produktmi sú mäso, koža a srsť. Typické sú alpské plemená kôz, od ktorých sú odvodené aj biele a hnedé ušľachtilé kozy chované u nás.
S kombinovanou úžitkovosťou: chov týchto plemien je zameraný na produkciu mäsa a mlieka, vedľajšími produktmi sú srsť a kožušina. Patria sem koza anglonubíjská, kamerunská. Podľa úžitkového typu sa kozy delia na dojný typ, mäsový, vlnový a kombinovaný typ. Najväčšiu skupinu kôz v Európe tvorí skupina dojných plemien. K tomuto úžitkovému typu patria najmä alpské plemená kôz.
Dojný typ predstavujú plemená s prevažujúcou mliečnou úžitkovosťou; mäso a koža sú vedľajšie produkty. Z produkčného i ekonomického hľadiska je prvoradý produkt mlieko, ročná produkcia 600 – 800 kg; v dobrých podmienkach aj 1 000 l v priemere na zviera.
Chov na Slovensku
Na Slovensku sa v prevažnej miere najčastejšie chovajú koza biela krátkosrstá a koza hnedá krátkosrstá.
Koza biela krátkosrstá (KBK) vznikla krížením typov nejednotných českých a slovenských kôz s capmi sánskeho plemena. Obe pohlavia sú bielej farby bez výskytu pigmentu.
Kozy sú stredného telesného rámca s dobre vyvinutým svalstvom, pevnou konštitúciou. Živá hmotnosť kozičiek je 45 – 60 kg, capkov 65 – 90 kg. Výška v kohútiku kôz dosahuje 70 – 80 cm, capkov 75 – 80 cm. Ide o plemeno rané s vysokou odolnosťou, plodnosťou a produkciou mlieka.
Priemerná úžitkovosť dosahuje 1 188 kg s tučnosťou 4 % pri dĺžke laktácie 296 dní. Plodnosť je 226 %.
Koza hnedá krátkosrstá (KHK) vznikla krížením pôvodných hnedých a strakatých kôz s plemenníkmi toggenburských, harzských plemien. Obe pohlavia sú hnedého sfarbenia s odtieňom škoricovohnedej, červenohnedej a tmavohnedej. Mulec majú čierny, uši hnedé s čiernym lemovaním, vnútorná strana uší je čierna. Po celej dĺžke chrbta sa tiahne čierny ohraničený pruh; začína za ušami a končí sa na koreni chvosta. Brucho, paznechty a holene sú čierne.
Kozy majú menší telesný rámec, sú odolné, majú pevnú konštitúciu, sú rané s vysokou plodnosťou a pomerne vysokou dojivosťou. Živá hmotnosť kôz býva 45 – 50 kg, capov 60 – 80 kg. Priemerná dojivosť je na úrovni 1 076 kg pri tučnosti 3,9 % a dĺžke laktácie 290 dní; plodnosť 228 %.
Exteriérové požiadavky sú v podstate rovnaké ako pri bielej koze. Plemenný štandard požaduje ročnú dojivosť 700 l, živú hmotnosť kozy 45 – 50 kg, capa 60 – 75 kg, výšku v kohútiku kôz 65 – 75 cm a capkov 70 – 80 cm, hĺbku hrudníka 28 – 33 cm, pri capkoch 34 – 40 cm a šírku hrudníka pri kozách 20 – 24 cm, capkoch 22 – 26 cm, dĺžku tela 72 – 82 cm a v prípade capkov 85 – 95 cm.
Mliekové plemená kôz
Sánska koza bola vyšľachtená vo Švajčiarsku a odtiaľ sa rozšírila do celej Európy. Využíva sa v čistej forme, ale aj zošľachťovacom krížení. Je bielej farby, veľký rámec, a je bezrohá, živá hmotnosť 60–85 kg, výška v kohútiku až 78 cm, majú vysoký podiel svalového tkaniva priemerná úžitkovosť za laktáciu je asi 2000 kg mlieka. Je vhodná pre pastevný a maštaľný chov.
Toggenburská koza je pre svoju všestrannosť veľmi obľúbeným plemenom v Anglicku, Kanade, Amerike i Južnej Afrike. Vyšľachtená bola vo Švajčiarsku, kde sa chová v čistej forme. Je svetlohnedej farby s dvoma bielymi pruhmi od mulca až k bielym lemovaným ušným koncom. Je bezrohá, srsť má hustejšiu, dlhšiu a hrubšia než koza sánska.
Živá hmotnosť kôz je 60 kg, capov 75 kg. Cap je vysoký 75 – 80 cm, koza 70 – 80 cm. Nedosahuje takú vysokú dojivosť ako sánska koza, ale predčí ju v obsahu tuku a bielkovín. Produkcia mlieka za 227 dní laktácie dosahuje 750 kg, čo predstavuje 3,35 kg mlieka na deň.
Koza kamzičia je rozšírená vo Švajčiarsku a patrí do skupiny švajčiarskych horských kôz. Chová sa rohatá aj bezrohá forma. Rohatá forma sa označuje ako bunderská. Má mohutnejší telesný rámec, ale nižšiu mliečnu úžitkovosť. Capy merajú 75 – 85 cm, kozy 70 – 80 cm, živá hmotnosť capov dosahuje 65 kg a kôz 45 kg. Zvieratá oboch foriem majú hnedú až gaštanovú farbu s tesne priliehavou srsťou. Na chrbte majú tenký čierny úhorí pás. Bezrohé zvieratá staršie ako 30 mesiacov dajú za 274 dní laktácie okolo 660 kg mlieka (2,4 kg/deň), rohaté kozy okolo 560 kg (2,4 kg/deň).
Koza nemecká strakatá, ušľachtilá sa chová prevažne v Nemecku a v Rakúsku, kde je veľmi obľúbená. Základné sfarbenie je srnčie až gaštanovohnedé, so širším pásom na chrbte a čiernym čelom. Cap váži 60 – 90 kg, koza 40 – 60 kg; výška v kohútiku je 75 – 95 cm, pričom by nemala byť menšia než 60 cm. V kontrole úžitkovosti sa v priemere dosahuje 1 000 kg mlieka s obsahom tuku 3,83 % a 2,81 % bielkovín za 300 dní laktácie.
Mäsové plemená kôz
Mäsové plemená kôz v Európe, ako aj u nás majú veľký predpoklad pre rozšírenie, a to hlavne v extenzívnom chove pri spoločnej pastve s dobytkom, ovcami a koňmi, pri údržbe krajiny, pretože riadenou pastvou aj nedostupné plochy vedia veľmi efektívne využiť.
Patrí sem koza búrska, pôvodné juhoafrické plemeno, na základe ktorého bola vyšľachtená väčšina európskych mäsových plemien. Je bielej farby s červenohnedou hlavou, robustnou stavbou tela, veľmi dobré osvalená, s vysokou plodnosťou a dobrými materskými schopnosťami, má pokojý temperament, preto sa často chova spolu s ovcami.
Profil hlavy má vypuklý, uši dlhé a široké a obe pohlavia majú rohy smerujúce dozadu a do bokov. Plemeno vyniká kombinovanou úžitkovosťou mliečnou, mäsovou a aj produkciou kvalitných koží. Priemerná dojivosť sa udáva 1,2 – 1,8 kg mlieka za deň. Z hľadiska mäsovej úžitkovosti má búrska koza najlepšiu kvalitu mäsa. Najkvalitnejšie kožky sa získavajú z kozliat. Živá hmotnosť kôz dosahuje 65 – 75 kg, capov od 70 do 110 kg. Výška v kohútiku kôz býva 65 – 75 cm, capov 75 – 90 cm, plodnosť dosahuje 180 – 200 %. Jatočná výťažnosť predstavuje viac ako 50 %.
Nera verzasca sa chová najmä vo Švajčiarsku. Patrí medzi nenáročné plemená, ktoré výborne využívajú pastvu. Sfarbenie je čierne, srsť je hladká a lesklá. Pri oboch pohlaviach sa vyskytujú fúzy a šablovité rohy, živá hmotnosť capkov dosahuje 70 – 75 kg, kôz 50 – 55 kg; výška v kohútiku capov je 80 – 90 cm, kôz 75 – 85 cm. Chová sa na produkciu mlieka a mäsa. Mliečna úžitkovosť dosahuje v priemere 2 kg mlieka za deň.
Sahelská koza (západoafrická dlhá) - jej chovateľskou oblasťou je oblasť Sahel v Afrike, kde ju chovajú berberské, fulbské a tuarégske kmene. Ich hmotnosť sa pohybuje okolo 30 kg, výška dosahuje 70 – 85 cm. Hlava je dlhá s jemným nosom, rovným alebo mierne vypuklým profilom a krátkymi horizontálnymi alebo stredne dlhými polozvislými ušami. Rohy pri oboch pohlaviach sú slabé, smerujúce dozadu, pri capoch mierne stočené, pri kozách kosákovitého tvaru. Srsť je krátka a jemná, farby bielej, čiernej, hnedej a často rôznych kombinácií. Z úžitkovosti vyniká produkcia mäsa a koží, produkcia mlieka je zanedbateľná.
Walliserská koza je obľúbené plemeno, ktoré sa chová v ZOO a parkoch. Pochádza zo Švajčiarska, kde sa aj najviac chová. Je to nenáročné plemeno; predná časť tela je sfarbená na čierno a zadná časť na bielo. Farby sú uprostred trupu ostro oddelené, srsť je dlhá. Pri oboch plemenách sa vyskytujú rohy. Hmotnosť capkov býva 65 kg a kôz 45 kg. Výška v kohútiku capkov je 85 cm a kôz 70 – 80 cm. Kombinácia nenáročnosti, dobrej mliečnej úžitkovosti a dobrých výkrmových schopností dáva predpoklady pre zvýšený záujem chovateľov, ktorí sa tiež začína prejavovať aj u nás. Priemerná dojivosť dosahuje 2,4 kg mlieka za deň.
Vlnové plemená kôz
Koza mohérová je rohaté plemeno s neskorším vývojom, malého až stredného telesného rámca s dlhými ušami. Živá hmotnosť kôz je 45 – 50 kg, capkov 60 – 65 kg. Produkuje vlas jednotného typu, ktoré sa dobre farbí. Mesačný nárast srsti, ktorá sa strihá, je okolo 2,5 cm. Ročná striž ročných kozičiek je 2,5 – 3 kg, capkov 5 – 7 kg srsti. Toto plemeno poskytuje aj kvalitné mäso.
Koza kašmírska – živá hmotnosť týchto kôz dosahuje 35 – 45 kg, capkov 70 kg. Výška v kohútiku býva 60 – 70 cm. Produkuje vlas dvojitého typu – kratšie a rovné pesíky a dlhšie podsadové chlpy, ktoré sa vyčesávajú. Z nich sa vyrábajú jemné kašmírové látky. Ročný zisk z jedného dospelého jedinca predstavuje 200 – 400 g podsady.
Kombinovaný typ
Anglonubijská koza vznikla krížením domácich anglických plemien s egyptskými plemenami zaraibi a indickými jamnapari. Je to krátkosrsté plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, stredného až veľkého telesného rámca s dlhými zvislými ušami a výrazným klabonosom. Povolené farby sú gaštanová, svetlohnedá, čierna, biela alebo smotanová. Charakteristická je vysoká plodnosť a vysoká dojivosť mlieka s nižším obsahom tuku 4,8 % a bielkovín 3,8 %. Živá hmotnosť kôz dosahuje 80 kg a capov až 110 kg. Používa sa pri krížení s cieľom zvýšiť mliečnu a mäsovú úžitkovosť.
Kamerunská koza je zakrslé plemeno chované v niektorých častiach východnej a južnej Afriky. Má krátke nohy, zavalité telo, krátku lesklú srsť väčšinou čiernej farby. Mliečna úžitkovosť je malá. V oblastiach jej pôvodu sa chová málo. Živa hmotnosť kôz sa pohybuje okolo 20 kg, capov 25 kg. Výška v kohútiku býva 50 cm.
