Na našich stránkach sú používané súbory cookies pre Vašu maximálnu spokojnosť pri prehliadaní. Odporúčame, aby ste ich akceptovali.

cancel

Boj proti maštaľným muchám

Kategória: Články Dátum: Hit: 230

Muchy v stajni obťažujú ľudí i zvieratá. Môžu prenášať choroby a viesť k stratám výkonnosti zvierat. Len včasný boj proti muchám môže dostať tento problém pod kontrolu.

V praxi sa preto osvedčilo heslo: Ak v apríli odstrániš jednu muchu, tak ich odstrániš hneď milión. Ak v máji odstrániš jednu muchu, ostane ich ešte tisíc. Ak v júni odstrániš jednu muchu, tak zabiješ len jednu jedinú.

Maštaľné muchy obývajú stropy, steny a miesta ustajnenia nielen na jar, keď teploty stúpajú. V problémových stajniach je nápor múch silný často aj v zime. Radi sa zdržiavajú okolo kŕmneho žľabu, obťažujú zvieratá a vyvolávajú zbytočný stres, čo brzdí aj ich výkonnosť. Okrem toho prenášajú choroby a znečisťujú prostredie v maštali.

Ak sa boj s nimi nezačne včas a dostatočne, môže sa z toho vyvinúť celoročný problém. Včasná a najmä systematická stratégia proti muchám sa vyplatí. Podstielka a hnoj v maštali predstavujú pre ne ideálne životné prostredie pre muchy. Je to práve teplý a čerstvý hnoj, kam najradšej kladú svoje vajíčka a kde larvy uskutočňujú vývoj a rast. Radi sa zdržujú na chorých zvieratách, ktorých obranný pohyb je redukovaný. Jedno z dôležitých opatrení je preto odobrať muchám krmovinovú základňu a možné semeniská. To znamená – likvidovať vlhké miesta, udržovať kŕmne priechody čisté, priebežne odstraňovať zvyšky krmiva vo vnútri a okolo žľabu. A pri čistení maštale nezabúdať ani na ťažko prístupné miesta – kúty, pod žľabom, ustajnením, lebo tam sa vytvárajú semeniská.

Len 15 percent mušej populácie sa nachádza v dospelom štádiu, kým 85 percent múch je ešte v štádiu lariev a kukiel. Na to treba v boji s muchami prihliadať, pretože v močovke a hnoji vládnu ideálne podmienky na život a rozmnožovanie lariev múch. Tiež treba dbať na to, aby sa v zásobníku močovky netvoril „kalový kryt“. Zvlášť si to treba všímať v stajniach so spodným odsávaním, kde močovka ľahšie vyschne. V mnohých močovkových kanáloch zostávajú po vypustení v zadnej časti zvyšky močovky, kde sa to larvami múch len tak hemží.
Vypúšťanie močovkových kanálov každých 4 – 6 týždňov môže výrazne znížiť nápor múch. Po každom umývaní stajne je potrebné pozrieť aj do kanála a problémové miesta dodatočne vyčistiť. Chovatelia ošípaných potvrdzujú, že kalové prídavné látky zlepšujú odtok a tým odstraňujú aj obávané semeniská. Prevádzky, ktoré prikladajú význam dostatočnému odtoku močovky, majú celkovo menej problémov s muchami.
Mnohí chovatelia vypustia preto kanál bezprostredne po vystajnení. Voda, ktorá steká pri čistení maštale do kanála, navlhčuje zostávajúce zvyšky v kalovom kryte a po čistení a opätovnom vypustení ich odplavuje. V prípade tuhého hnoja je obťažovanie múch automaticky vyššie a tým aj likvidácia múch ťažšia. Napriek tomu sa aj tu treba postarať o čo najčistejší koterec. V poslednej dobe majú prevádzky dobré skúsenosti s nasadením parazitickej osičky. Táto potrebuje červíky maštaľných múch ako hostiteľa, aby sa samé mohli rozmnožovať.

V chovoch hospodárskych zvierat patrí medzi najvýznamnejších škodcov dvojkrídly hmyz. Medzi dvojkrídlovce (Diptera), ktoré sa najčastejšie vyskytujú v stajniach, patria najmä zástupcovia čeľade muchovité, bzučivkovité, komárovité, mäsiarkovité, hrbáčkovité, lajniarkovité či drozofilovité.
Najčastejšie sa stretneme s muchou domácou (Musca domestica). Je známa ako vektor mnohých chorôb a pokiaľ sa vyskytuje vo veľkom počte, spôsobuje pokles dojivosti, prenos ochorení v prípade teliat, negatívne ovplyvňuje pohodu zvierat a znižuje intenzitu rastu i ostatných kategórií zvierat.

Biologický boj

Princíp biologickej metódy spočíva v likvidácii či obmedzení rastu a vývinu škodlivých druhov za pomoci iných organizmov. Tými môžu byť napríklad plesne, ktorých výtrusy sú schopné klíčiť vo vzdušniciach hmyzu a tak spôsobovať udusenie.
Ďalšími a častejšie používanými druhmi sú parazitoidy a predátory. Efektívnym a prirodzeným regulátorom populácie obťažujúcich múch v stajniach, ktorý sa komerčne používa, je drobný blanokrídlý parazitoid druhu Muscidifurax raptorellus. Geografický pôvod má v Južnej Amerike, ale v súčasnosti sa komerčne využíva celosvetovo.
Dospelá oplodnená samica vyhľadáva kukly múch, do ktorých spravidla nakladie 1 až 4 vajíčka. Vo vnútri kukly sa potom vyvíjajú larvy a tým postupne zahubia hostiteľa. Pri vyšších teplotách nad 25 °C trvá vývoj od vajíčka po dospelca okolo 2 týždne. Samica nakladie 16 – 20 vajíčok za deň a za celý život okolo 150. 
Parazitická osička (M. raptorellus) je vhodná do chovov, kde sa ako podstielka používa slama či separovaný hnoj. Dodáva sa v podobe kukiel muchy domácej, ktoré sú parazitované touto osičkou. Z týchto kukiel sa liahnu dospelé osičky. Rádius, v ktorom samička osičky vyhľadáva kukly k parazitácii je zhruba 10 m². Na biologickom boji proti muchám sa paradoxne podieľa aj im príbuzný druh z radu dvojkrídlovce, dravá mucha (Ophyra aenescens).

Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December