Na našich stránkach sú používané súbory cookies pre Vašu maximálnu spokojnosť pri prehliadaní. Odporúčame, aby ste ich akceptovali.

cancel

Ako vyrobiť zdravú siláž pre hydinu?

Kategória: Články Dátum: Hit: 275

Vhodnou náhradou zeleného kŕmenia a rôznych dobrôt z výbehu pre hydinu v zimnom období je siláž.

Ako siláž vzniká?
Vzniká podobne ako kyslá kapusta – bez prístupu vzduchu, pôsobením mliečneho kvasenia cukrov obsiahnutých v silážovanej hmote. Hmota sa uchováva v kyslom anaeróbnom prostredí. Ide o biochemický dej, kedy baktérie mliečneho kvasenia produkujú z voľne dostupných, vo vode rozpustných cukrov kyselinu mliečnu, oxid uhličitý a vodu.
Niektoré baktérie vytvárajú tiež ďalšie kyseliny, napr. mravčiu či octovú. Kyselina mliečna znižuje pH hmoty – zvyšuje kyslosť a vytvára prostredie nevhodné pre množenie nežiaducich baktérií, kvasiniek a plesní. Je dôležité, aby dostatočne nízke pH bolo dosiahnuté čo najskôr.

Aké krmivá sú vhodné?
Všeobecne platí, že plodiny s vysokým obsahom cukru, napr. kukurica alebo zemiaky sú dobre silážovateľné; krmivá bohaté na bielkoviny (lucerna a strukoviny) sa silážujú horšie. Dôležitý je obsah cukru, z ktorého „žijú“ mikroorganizmy produkujúce kyselinu mliečnu, ktorá siláž konzervuje. Súčasťou siláže preto musí byť i sacharidové krmivo, napr. kukurica alebo parené zemiaky. Použiť sa dá i odpad pri výrobe piva (mláto, sladový kvet).
Schopnosť krmiva fermentovať s nízkymi stratami hmotnosti, kvality a živín sa označuje ako silážovateľnosť. Vplyv má aj obsah vody, resp. sušiny, a hodnota pH. Plodiny možno rozdeliť na ľahko silážovateľné – zemiaky, cukrová repa, kukurica, slnečnica, pšenica, jačmeň, cirok, hľuzy i nadzemná časť topinambur; na stredne silážovateľné – trávy, kŕmna kapusta, ďatelina, hrach, bôb, peluška, špenát či mrkva a na ťažko silážovateľné – lucerna, ľadenec, mokraďové rastliny. Rastliny treba zberať v odpovedajúcej zrelosti, mali by byť zdravé, nezaburinené a čisté. Neskorý zber spravidla znamená vyšší obsah vlákniny, ktorú väčšina druhov hydiny nevyužije.

Príprava rastlín:
Rastliny pre silážovanie treba pripraviť tak, aby ich bolo možné čo najlepšie natlačiť do pripravených nádob a vytesniť vzduch. Krmivo sa nechá mierne zavädnúť, nareže alebo naseká sa na kúsky s dĺžkou 10 – 20 mm; krmivo s väčším obsahom sušiny treba spracovať na drobnejšie kúsky.
Repa alebo zemiaky sa rozdrvia či nastrúhajú. Pre hydinu je vhodnejšia siláž z varených zemiakov, ktorú potom stačí nechať trochu vychladnúť a roztlačiť. Materiál nesmie byť zaparený, znečistený, nesmie obsahovať zeminu či dokonca trus. Pre zlepšenie kvality siláže, urýchlenie zretia i predĺženie trvanlivosti sa používajú špeciálne prípravky – biologické, biologicko-chemické a chemické. Používajú sa pri krmivách stredne a ťažšie silážovateľných, aby urýchlili kvasný proces a potlačili rozvoj nežiaducich plesní a kvasiniek.

V čom silážovať?
Siláž možno pripraviť v čistom sude, hrubom igelitovom vreci alebo vo vedre. Nádoba by mala byť uzavierateľná; veľkosť nádob volíme tak, aby sme načatú siláž skŕmili čo najskôr, ideálne najlepšie do týždňa. Použité plastové nádoby by mali byť vhodné pre uchovanie kyslého obsahu.
Nádoby umiestnime na miesto, kde sa budú neskôr skladovať. Siláž by nemala zmrznúť, vhodné nie je ani teplé prostredie. Dbať by sme mali tiež na to, aby nedošlo k odtoku kyslej silážnej šťavy. Vhodné je na dno nádoby natlačiť aspoň trojcentimetrovú vrstvu sena alebo slamy, ktorá zachytí prebytočnú šťavu. Do pripravených nádob je potrebné navrstviť silážovanú hmotu a poriadne ju ušliapať. Dávame vrstvu repných skrojkov, menšiu vrstvu varených zemiakov. Potom sa hmota poriadne zošliape, pozor na zvyšné vzduchové „vrecká“ najmä pri okrajoch. Následne sa pridá ďalšia várka, zošliape sa a pokračuje až do naplnenia sudov.
Utláčanie je veľmi dôležité, z pripravenej hmoty sa vytesní vzduch a pripravia sa tak podmienky pre množenie baktérií mliečneho kvasenia. Po naplnení je potrebné hmotu zaťažiť a sudy riadne uzavrieť. Používame igelit, naň plastovú alebo drevenú dosku a na ňu kameň. Hotovú siláž je vhodné zakryť vekom, pre zamedzenie zápachu ešte vrch sudu obaľujeme potravinovou fóliou.

Kedy už možno skrmovať? Pripravenú siláž je možné skrmovať za 4 – 8 týždňov, kedy končí mliečne kvasenie. Kvalitná siláž má sýto olivovú až zelenú farbu, je pevnej konzistencie, nerozpadá sa, vonia po kyslej kapuste alebo uhorkách. Po otvorení ju treba čo najskôr skŕmiť alebo obmedziť plochu, ku ktorej má prístup vzduch, a siláž vždy zas poriadne prikryť.
Skrmovať ju možno všetkým druhom hydiny. Hotovú siláž zmiešame so šrotom. Vhodná je siláž v kombinácii repné skrojky, mrkva, varené zemiaky, mladý špenát a varené zemiaky alebo len samotné varené zemiaky, pridať sa dá i mladá žihľava. Skrmovanie siláže môže negatívne ovplyvniť liahnutie, preto v období zberu násadových vajec sa siláž dáva skrmovať len minimálne.

Nedeľa Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December