Aké plemeno sliepok mám začať chovať?

Pre začínajúceho chovateľa hrabavej hydiny je dôležitý najmä výber chovaného plemena, pretože nie všetky plemená sú pre začiatočníka vhodné.

Pre začínajúceho chovateľa hrabavej hydiny je dôležitý najmä výber chovaného plemena, pretože nie všetky plemená sú pre začiatočníka vhodné.
Treba si uvedomiť, čo je zámerom chovu. Sú to úžitkové vlastnosti, teda vajíčka, alebo mäsová produkcia? Či snáď pocit, že na našom prázdnom dvore niečo chýba? Alebo je to túžba chovať čistokrvné plemeno s cieľom vystavovať?

Nosivé (ľahké) plemená sliepok: Väčšina chovateľov si na záhradu zaobstará najmä nosivé plemená sliepok, pretože chcú, aby im sliepky znášali vajíčka. Tieto sliepky sú väčšinou ľahké a veľmi aktívne. Často možno vidieť ako hrabú a zháňajú potravu. Vďaka tomu, že ich hmotnosť je pomerne nízka, dokážu lietať. Ideálne je, ak je kurín pre sliepky obklopený väčším výbehom opatreným vyšším plotom. Medzi známe druhy patria biela leghornka (znáška 250 vajec), vlaška (180 vajec), plymutka, hamburčanka, velsumka alebo rôzne nosivé hybridy.
Plemená chované na mäso (ťažké): Sliepky sú robustné, s čím úzko súvisí ich vysoká hmotnosť. Vyšľachtené boli so základným cieľom - aby mali veľký hmotnostný prírastok za čo najkratší čas. Sliepky chované na mäso sú väčšinou priateľské a pokojné. Treba ich chovať v menšom výbehu, pretože práve tým sa zamedzí ich prílišnému pohybu a logicky aj nežiaducemu chudnutiu. Z najznámejších plemien tohto druhu sú kočinky (hmotnosť kohúta 5 kg, sliepky 4 kg), sasexky, orpingtonky či brahmanky.
Plemená sliepok s kombinovanou úžitkovosťou: Tieto sliepky možno chovať ako na vajcia, tak aj na mäso. Najznámejšie sú laflešky, faverolky, amroksky, hemšírky i rodajlenky. Oravka je pôvodné slovenské plemeno s kombinovanou mäsovo-nosivou úžitkovosťou (znáška 180 vajec; hmotnosť kohúta 2,70 - 3,30 kg a sliepok 2 - 2,60 kg).
Bojové plemená: Bojové plemená nie je vhodné chovať spoločne s úžitkovými plemenami, pretože tieto sliepky sa len ťažko s ostatnými nosnicami znesú. K svojmu chovateľovi si však vytvárajú vrelý vzťah, sú prítulné a krotké. Preslávili sa najmä asilky, bojovnice šamo a malajky.
Okrasné plemená: Tieto plemená majú zvláštne dedičné znaky, napríklad operené beháky, chocholy, fúzy, mimoriadne dlhé chvostové perie či veľmi krátke beháky. Obľúbené sú napr. holanďanky, paduánky, hodvábničky, bantamky či sultánky. 
Zdrobnené plemená: Väčšina plemien sa vyskytuje ako vo veľkej, tak i v zdrobnenej forme. Ich prednosťou sú menšie nároky na krmivo, výbeh a chovné priestory, preto sú vhodné aj pre tých chovateľov, ktorí pre veľké kury nemajú dostatok krmív a priestoru. Patria sem i dobre nosivé plemená, ktoré sú zdrobneninou svojich veľkých menovkýň. Spoločnou vlastnosťou je ich krása.